Sociálne nožnice

Nielen mňa, ale aj väčšinu mojich spoluobčanov nateraz znepokojujú najmä sociálne nožnice. Roztvárajú sa stále viac a viac, a to práve na miestach, kde by to človek vôbec nečakal. Napríklad podľa niektorých ekonomických predpovedí sa blíži čas, keď jedno percento populácie bude vlastniť práve toľko, koľko zvyšných 99 percent. Preto sa každý trápi tým, do ktorej z týchto dvoch skupín by sa mal zaradiť.

24.01.2015 15:00
debata (2)

Mne je napríklad často úplne jasné, že patrím do toho jedného percenta, ale to vždy iba do chvíle, keď si uvedomím, že som ešte nezaplatil účet za káblovú televíziu a výhodne nenakúpil koreňovú zeleninu do polievky na nedeľu. Väčšinou sa teda radím do prvej skupiny iba do polovice mesiaca. V tej druhej na to nemám priveľa dôvodov napriek tomu, že druhá polovica mesiaca vo väčšine prípadov, na ktoré si pamätám, je napodiv o niečo dlhšia. Trvá mi, dokonca i vo februári, zvyčajne niečo vyše troch týždňov. To ma však nezbavuje povinnosti sociálne sa zaradiť a podľa toho sa i správať.

Oveľa ľahšie to v tomto zmysle majú naši dôchodcovia, ba podľa posledných správ najmä tí, čo si na dôchodok šetrili aj v druhom pilieri. Tí druhí sú vraj hlavne vďaka správcovským spoločnostiam a ich usilovnej ekonomickej činnosti, do svojej skupiny zaradení takmer automaticky.

Netýka sa to však iba dôchodcov, učiteľov a podobných povolaní. Je to úplná hrôza aj v politickom prostredí. Napríklad v ekonomicko-optimisticky ladenom blogu s príznakovým názvom Slovensko nezdochne! predseda novej dynamickej a perspektívne politickej strany Sieť Radoslav Procházka vyčíta súčasnému premiérovi Robertovi Ficovi, že nestavia diaľnice, aj keď Procházka a desaťtisíce ďalších také čosi potrebuje. Teda ich predseda vlády jednak nestavia, ale ak ich aj stavia, tak draho a istotne nie tam, kde ich najviac treba.

Procházka povedal: „Už včera som hovoril, že hoci prioritou musí byť dokončenie D1 do Košíc a R2 na hornej Nitre, ten obchvat hlavné mesto a jeho satelity súrne potrebujú. Viem to precítiť veľmi osobne.“

Každý cíti, už len na základe jeho slov, že tu by sa mal Fico vážne zamyslieť. Dôvody sú totiž úplne jasné: „Mňa totiž ráno nevozí vládna limuzína z Napoleonovho kopca na Úrad vlády, ja si niekoľko dní v týždni šoférujem sám zo Šamorína a späť. Ja stojím o ôsmej ráno v kolóne v Dunajskej Lužnej, nie premiér, ktorý to má na Námestie slobody za tri minúty na zadnom sedadle. Ja viem veľmi dobre, že tú R7 potrebujú čím skôr desaťtisíce ľudí.“

Nejde tu istotne o to, že Procházka má v Šamoríne styky a tak profituje z lacnej koreňovej zeleniny. Veď Fico má vraj v Bratislave vinohrad a tiež si ju môže dopestovať sám. Ide tu o to, že ten, kto vo vlastnom aute vrčí každé ráno v Dunajskej Lužnej, má presne také isté pocity ako takpovediac bežný robotnícky káder, ktorý sa tadiaľ každé ráno trieska „vidláckym“ autobusom a celou cestou musí hromžiť na papalášov. Nuž veru, sociálne nožnice politický postoj podmieňujú a len tak ľahko nepustia!

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #ekonomika #Dôchodcovia #sociálne nožnice