Hlavným dôvodom pre zmar práce stoviek ľudí, ktorí na nej vyše dvoch rokov spolupracovali, je podľa pani Dobešovej to, že sa medzi jej priority nedostala ochrana ľudského života od počatia. A nebolo vyhovené ani snahe aktivistov Aliancie za rodinu spolurozhodovať o tom, ktoré práva a slobody sú hodné všeobecnej ochrany.
Hlasy zástancov rodiny sú potláčané, konštatovala. Ako príklad uviedla, že ich projekty obhajoby práva na ochranu života od počatia boli vyradené z dotačnej schémy ochrany ľudských práv a slobôd ako nenáležité pre túto grantovú schému. V pocite ukrivdenia z posudzovania tejto schémy si môžeme padnúť do noty. Aj projekt našej organizácie pred dvoma rokmi odmietli z rovnakých dôvodov. Obhajoba práva na bývanie vraj nezapadá do podpory a ochrany ľudských práv.
Na rozdiel od pani Dobešovej vo schválenej stratégii vidím prísľub pozitívnych zmien aj v prospech rodiny. Výslovné uznanie, že chudoba spôsobuje ujmu na slobodách a ľudskej dôstojnosti, je základom aj pre obrat v rodinnej politike. Teraz ide o to, aby sme spoločne tento obrat žiadali.
Organizácia pani Dobešovej má predstavy, ako má vyzerať rodinná politika. Nemalo by to byť len „hasenie už vzniknutých požiarov“. Jej opatrenia by mali vytvárať priaznivé prostredie, „v ktorom rodiny môžu uskutočňovať a uspokojovať svoje jedinečné potreby“. Stačí čítať stratégiu o čosi žičlivejšie a uvidíme, že pre to vytvára priestor. Zatiaľ len tak, že vymenúva smerovníky, ktoré by politika štátu mala nasledovať.
V priorite „systémové opatrenia na odstraňovanie a predchádzanie prekážok dosahovania skutočnej rovnoprávnosti a dôstojného života pre všetky skupiny obyvateľstva“ sa vymenúvajú ľudskoprávne dohovory a zmluvy, o ktorých prijatí treba viesť diskusiu. Tu sa uvádza aj článok 31 revidovanej Európskej sociálnej charty. Vie pani Dobešová, že tento článok hovorí o práve na bývanie a o povinnosti štátu vytvárať podmienky na jeho napĺňanie?
Možno nevie. A tak netuší, že v situácii, keď ťažkosti so samostatným bývaním pociťuje veľká časť mladých ľudí a nedostupné či neisté bývanie je asi najväčším nepriateľom zakladania rodín, nezodpovedne zavrhuje dokument, ktorý sa môže stať dôležitou oporou obhajoby ich práva na primerané podmienky života.
A čo ak vie, a napriek tomu stratégiu odmieta? Potom nás rozdeľuje viac než jej schopnosť stále sa milo usmievať. Ničím nepodložený strach, že väčšie uznanie a viditeľnosť „iných“ povedú k morálnej nákaze a rozvratu hodnôt. Škoda. Stačilo by len viac dôverovať vlastnej hodnotovej integrite, aby sme boli veľkorysejší k právam iných. A potom spájať sily v požiadavke na zlepšovanie vecí, ktoré reálne ohrozujú zakladanie rodín.