Zmluva síce nie je dlhá, dá sa prečítať „na jeden šup“, no dych vám stihne vyraziť za tých pár minút aj niekoľkokrát. Jednoznačne najlepšia je záverečná veta, na ktorú sa odvolávajú všetky právnické kapacity, keď tvrdia, že sa dá vypovedať iba po dohode s Vatikánom. Tá nenápadná vetička znie: „Táto zmluva sa môže meniť a dopĺňať na základe vzájomnej dohody zmluvných strán.“
Žiadne pokračovanie o možnostiach zrušenia zmluvy s katolíckou cirkvou sa nekoná. A to napriek tomu, že sa v jej prvom článku píše: „Slovenská republika a Svätá stolica sa vzájomne považujú za nezávislé a autonómne subjekty medzinárodného práva a budú tieto princípy uplatňovať vo svojich vzájomných vzťahoch.“
Niežeby som chcela radiť právnickým kapacitám. Iste nie som sama, komu prišlo na um, či by sa zmluvou prinajmenšom v duchu jej prvého článku, keď už nie v duchu Ústavy SR (sic!), nemal zaoberať Ústavný súd. Sedliacky rozum totiž „vyrypuje“, že chuťovky typu „Katolícka cirkev má právo organizovať kostolné zbierky. Príjmy z hospodárenia s takto získanými prostriedkami nepodliehajú zdaneniu, ani povinnosti verejného vyúčtovania,“ nie sú celkom kóšer.
Toto ustanovenie a ani niektoré ďalšie nevyzerajú na to, že by Svätá stolica dávala autonómnej Slovenskej republike príliš na výber. Je však nádejné, že sa zatiaľ nesplnila hrozba o tom, že „zmluvné strany uzavrú osobitnú medzinárodnú zmluvu o finančnom zabezpečení katolíckej cirkvi“. Taká dohoda neexistuje. Cirkvi dostávajú peniaze od štátu na základe zákona o hospodárskom zabezpečení cirkví a náboženských spoločností (čo je tiež zaujímavé čítanie) podľa počtu duchovných. Teda nie podľa počtu veriacich, ako si mnohí myslia.
Minulý rok iba katolícka cirkev dostala vyše 22 miliónov eur. S počtom 2 346 duchovných je to na hlavu 782 eur mesačne. Dosť na to, že ich dostávajú ľudia, ktorí vedome škodia časti slovenského obyvateľstva aj z peňazí samotných poškodených. Dobre vymyslené. Sami pod sebou si musíme píliť konár.
A teraz si predstavte organizáciu, ktorá od štátu dostane 22 miliónov eur, pričom je to „len“ 25 percent z jej celkových nákladov. Prirátajme k tomu nemalé zreštituované majetky, pôdu a lesy, a uvedomme si, že štát (to ako my) nemá nárok ani na dane, ani na informácie, ako organizácia s jeho peniazmi nakladá. Čo je pri iných organizáciách absurdné, to je katolíckej cirkvi zabezpečené medzištátnou zmluvou. Hm.
Keďže štátne financovanie cirkvi nie je zmluvne s Vatikánom vyčíslené, na začiatok procesu odluky by stačilo (aj bez láskavého súhlasu cirkevnej verchušky) presne stanoviť výšku štátnej podpory. Povedzme na symbolické jedno euro. A, samozrejme, umožniť cirkvi, aby sa uchádzala o asignáciu dane a štátne granty či dotácie – tak ako všetkým ostatným.