Rakúsky debakel

Rakúsko až doteraz patrilo ku krajinám, ktorým sa darilo. V poslednom čase však tento alpský štát sužujú problémy niektorých bánk. Problém je, že za ich záväzky ručia jednotlivé spolkové krajiny. Jednou z nich je Korutánsko, ktoré by ako garant malo veriteľom dlhopisov jednej insolventnej banky zaplatiť miliardy eur. Tie však v rozpočte chýbajú.

30.03.2015 15:00
debata (31)

Celkový verejný dlh tejto alpskej krajiny tak dosiahol 87,3 percenta HDP, čo je však na každého obyvateľa viac, ako má Grécko. Ak dnes na jedného obyvateľa Grécka pripadá dlh 28¤800 eur, na obyvateľa Rakúska je to až 34¤040 eur. Na porovnanie, na Slovensku je to 7¤650 eur na obyvateľa. Verejné dlhy komunálneho sektora sú vo veľkej miere upratané pod koberec tým, že mnohé mestá si skrytou formou požičali peniaze cez krkolomné finančné konštrukcie formou spätného lízingu alebo cez PPP projekty s vysokými záväzkami, ktoré bude potrebné v budúcnosti cez zvyšovanie daní a poplatkov vrátiť.

Sociálna trhová ekonomika našich juhozápadných susedov sa tak otriasa v základoch. Ekonómovia navrhujú zvyšovanie veku odchodu do dôchodku u žien zo súčasných 60 rokov aspoň na 63 až 65 rokov, ktoré je dnes jedno z najnižších v EÚ, a zrušenie privilégií pre početné kategórie štátnych úradníkov a zamestnancov vo verejnom sektore. Tým je umožnené ísť s penziami vysoko nad tisíc eur mesačne do predčasného dôchodku aj oveľa skôr ako v šesťdesiatke.

Na zvýšenie príjmov štátu sa navrhuje zvýšenie dane z dividend zo súčasných 25 na 27 až 30 percent. Okrem toho sú na programe dňa aj návrhy na zvýšenie základnej dane DPH zo súčasných 20 na 22 percent, pričom by došlo k redukcii tovarov so zníženou sadzbou 10 percent. Do vyššieho pásma by sa dostali napríklad stravovacie služby (nie hotelové), predaj živých kvetov, vstupného na kultúrne a športové podujatia a pod. Dokonca sa uvažuje nad tým, že by sa znížená daň postupne zvyšovala každý rok o jedno percento tak, aby v roku 2026 mohla byť už iba jednotná daň vo výške 22 percent.

Daniari v Rakúsku si chcú zobrať príklad od štátov, ktoré majú zavedené povinné registračné pokladnice, a tiež zamerať pozornosť na daňové úniky pri nadmerných odpočtoch DPH, ako aj nezdaňovaní skutočných príjmov fuškárov a remeselníkov. Štátu majú viac odviesť aj vysokopríjmoví zamestnanci, kde patria ľudia so zárobkom nad 60-tisíc eur ročne. Ich príjem nad touto hranicou by mal podliehať namiesto dnešných 50 percent po novom zdaneniu 55 až 60 percent.

Rakúsko profituje z toho, že ako neutrálna krajina vydáva na obranu oveľa menej ako členské štáty NATO. Dnes napríklad Slovensko na obranu dáva jedno percento výkonu ekonomiky, pričom je kritizované, že Poľsko či iné krajiny dávajú oveľa viac. Rakúske výdavky v tejto oblasti predstavujú iba pol percenta, čím krajina môže byť štedrejšia napríklad pri poskytovaní daňových úľav rodinám vo forme príspevkov na bývanie mladým alebo rodinné prídavky. Ľudia s príjmami do 11-tisíc eur ročne pritom v Rakúsku neplatia žiadnu daň z príjmu. U nás je táto hranica nezdaniteľného minima nastavená len do výšky 3¤803 eur ročne.

© Autorské práva vyhradené

31 debata chyba
Viac na túto tému: #banka #Rakúsko #Korutánsko
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy