Deti, ktoré poznajú knižnicu len cez deň, mali možnosť prísť a stráviť v nej večer a užiť si nevšednú atmosféru aj v noci. Noc s Andersenom vymysleli dve knihovníčky z Uherského Hradišťa. Odvtedy si získala priaznivcov i za hranicami na rozličných miestach Európy, dokonca aj za oceánom.
Unavená a spokojná som na svojom profile na sociálnej sieti chcela zreferovať o tom, čo sme robili. Najskôr som však zabrúsila na stránky kolegov, o ktorých som vedela, že tiež spali v knižnici. Zarazilo ma, že okrem nadšencov sa našli aj takí, čo na toto podujatie frflali. Pravdaže, nikdy nestrávili noc s deckami v knižnici. Noc s Andersenom, tým pedofilom, čistá úchylka… A okrem toho, nebol až taký rozprávkar, jeho rozprávky majú smutné konce a vôbec, čo to je za hlúpy nápad takto viesť deti k záujmu o knižky?!
Dámové a pánové, ako hovorí moja dcéra, Noc s Andersenom je pre nás okrem dobrodružstva i trochu makačka. Napísať si scenár, vymyslieť program, pri ktorom sa decká nebudú nudiť, dokázať im, že vieme nahradiť všetky tie mobily, tablety a telku, že knižky a literatúra sú stále „in“, pozvať zaujímavých hostí, zabezpečiť občerstvenie, dozrieť na decká, aby sa neštuchali, v noci im čítať rozprávku a trochu niektorých učičíkať, aby sa nebáli.
Dámové a pánové, Noc s Andersenom bola nielen pre pezinské deti opäť dobrodružstvom! Primátor Oliver Solga im prečítal rozprávku Dievčatko so zápalkami. A to tak, že sa mnohým tisli slzy do očí. Rozprávali sme sa o rozprávke, ako si chodila svetom, ako si ju ľudia rozprávali a ako sa tie ľudové rozprávky trochu podobajú. Spomenuli sme nielen nášho Dobšinského, ale aj Němcovú, Perraulta, Calvina a iných zberačov rozprávok. Napokon sme sa dostali k samotnému Andersenovi a jeho smutným príbehom. Nehovorili sme o jeho sexuálnych úchylkách, dokonca ani o živote nie, hoci ten jeho nebol rozprávkou.
Ak vám v detstve zomrie otec, mama je alkoholička, sestra kurva, dedko odeský tulák a blázon, strýko vrátnikom v chudobinci a vy sa musíte ako dieťa zamestnať vo fabrike, povedala by som, že vaša psychika nebude celkom v poriadku. Detský čitateľ a čitateľ vôbec nemusí o Andersenovi vedieť nič, aby po prečítaní jeho rozprávok zistil, že má pred sebou Jeho veličenstvo pána rozprávkara.
Napokon sme hviezdy rozprávkarov vymenili za hviezdy naozajstné, tie, ktoré svietia na oblohe. Žiaľ, nepozerali sme sa na ne cez ďalekohľad, bolo zamračené, ale naučili sme sa putovať prstom po mape hviezdnej oblohy.
Tá noc je aj nocou s kolegami, skúškou, či literatúra a Andersen a váš scenár na decká zaberá, či ešte zaberá aj rozprávka. Je spomienkou na veľkého a vynikajúceho rozprávkara a pripomenutím, možno tiež rodičom, že rozprávka, ľudová či umelá, má krídla, na ktorých unesie nielen malých, ale i dospelých. Mimochodom, tento rok spalo vo verejných a školských knižniciach na Slovensku 10 600 detí… Nás knihovníkov nerátam, ale aj nám bolo dobre!