Hovorilo sa o ohrození chudobou a pozornosť sa upriamovala na deti, pracujúcich chudobných a seniorov. Chudoba nezamestnaných nepritiahla záujem, hoci sa výrazne zvýšila. Na Slovensku sa berie ako samozrejmý fakt a osud.
Debata o chudobe by azda získala na sile, keby ministerstvo práce oznámilo, že do pripomienkového konania predkladá návrh Národnej rámcovej stratégie podpory sociálneho začlenenia a boja proti chudobe. Hádam by zazneli výhrady, že skrátené päťdňové konanie je na debatu o riešení najvážnejších problémov našej spoločnosti hanebne málo.
Prijatie stratégie je poslednou podmienkou, aby v decembri schválený operačný program Ľudské zdroje bol tip-top. Pôvodne mala byť jeho východiskom a ukazovať Európskej komisii, že plány využitia štrukturálnych fondov sú zasadené do premysleného návrhu postupu, ako chceme chudobu odstraňovať. Mala sa vytvoriť v spolupráci so sociálnymi partnermi a občianskou spoločnosťou, ktorá zastupuje záujmy chudobných ľudí. Nestalo sa tak.
Stratégia je azda najkvalitnejší politický dokument tohto druhu u nás. Vytvorila sa však v rozpore s tým, čo deklaruje predkladacia správa – bez účasti mimovládnych organizácií. V navrhovaných opatreniach sa drží príliš pri zemi a vzdáva sa princípov, ktoré v úvode deklaruje. Starosť o dostatočný príjem ľudí odkázaných na pomoc štátu? Pravidelná valorizácia dávok? Zabudnite.
Podľa prieskumu, na ktorý sa stratégia odvoláva, drvivá väčšina obyvateľov súhlasí, že chudoba je u nás vážny problém. Viac ako 70 percent opýtaných si nemyslí, že ochrana slabých je dôležitým cieľom verejných politík na Slovensku. No želáme si, aby sa verejné politiky zamerali na tento cieľ?
Prieskum zaznamenal aj prevažujúce dištancovanie sa majority od rómskej populácie. Programom zameraným na vyrovnávanie možností najviac znevýhodnených skupín môže teda chýbať verejná podpora. To zrejme reflektujú aj autori stratégie. Ustupujú verejnej mienke. Ako inak vysvetliť, že tento dokument neobsahuje návrhy týkajúce sa dostatočného príjmu, hoci ho vyzdvihuje ako jeden z troch pilierov sociálneho začlenenia, a že sa vyhol aj opisu hĺbky prepadu výšky pomoci v hmotnej núdzi voči hranici rizika chudoby?
Jednou z predností stratégie je návrh dôslednejšieho monitorovania a hodnotenia sociálnej situácie ako aj vznik novej platformy – Fóra pre sociálne začlenenie. Mali by vraj prispieť k premyslenejšej politike vytvárania príležitostí pre sociálne začlenenie tých na okraji a slušný život pre všetkých.
Päť dní oferovaných na pripomienkovanie stratégie a vylúčenie verejnosti z jej prípravy nedáva veľkú nádej na osvietenie a demokratizáciu spoločenskej diskusie. Fórum sa môže stať len efektnou organizačnou zásterkou toho, že uši politikov a ich expertov sú naďalej zapchaté pre hlasy zdola a skúsenosť tých, čo zažívajú chudobu.
Autorka článku je predsedníčka Slovenskej siete proti chudobe v rokoch 2010 až 2014.