Súkromní veritelia Grécka pred niekoľkými rokmi boli donútení cez zostrihanie dlhov (haircut) tejto krajiny odpísať viac ako sto miliárd eur, ktoré im mal balkánsky štát cez štátne dlhopisy zaplatiť. Takéto zoštíhlenie si najviac odniesli západoeurópske banky, životné poisťovne, ale tiež ľudia s peniazmi v podielových a penzijných fondoch.
Celkové zadlženie Grécka sa síce po jeho vynútenej reštrukturalizácii trochu znížilo, ale oslabená ekonomika pokračovala v poklese. Na programe dňa je preto repete odpisovania dlhov alebo aspoň naťahovanie ich splátkových kalendárov, napriek vedomosti, že si krajina s dlhmi nevie poradiť.
Grécki hypotekárni dlžníci s nádejami čakajú, že sa vrátia k drachme. Nová mena by bola už od začiatku svojej obnovenej premiéry veľmi oslabená, čo by bolo vodou na mlyn najmä pre tých, čo doteraz splácajú úvery na bývanie. Podľa zahraničných zdrojov až 70 percent gréckych dlžníkov v bankách nespláca úvery, pretože očakáva, že sa v devalvovanej mene budú dať ľahšie splatiť. Médiami prebehlo veľa správ o tom, že sa Grécko v minulosti ocitlo v režime bankrotu viackrát a jeho dlhy bolo treba z času načas vymazať tak, ako to požaduje tamojšia vláda. Kto chce prstom ukazovať na Grécko, mal by si uvedomiť, že sa bankrotom v minulosti nevyhlo ani Slovensko, ktoré v roku 1945 vynúteným zmrazením vkladov v bankách zabránilo, aby v Československu prepukla hyperinflácia. Viazané vklady z vojnových úspor aj tak v roku 1953 prepadli rovnako ako československé štátne dlhopisy pri peňažnej reforme.
Znehodnoteniu peňazí u nás ešte nebol koniec. V roku 1991 sme si otestovali cválajúcu infláciu vo výške bezmála 62 percent v rámci premeny ekonomiky z plánovanej na trhovú. Už o dva roky neskôr sa so svojimi korunovými úsporami mohli rozlúčiť tí, čo si ich nestačili pri menovej odluke po rozpade ČSFR vo februári 1993 vymeniť, dať okolkovať alebo vložiť na účet v banke. Mnohí Gréci si eurové úspory previedli na kontá do zahraničia. Ich majitelia nemusia byť však v prípade bankrotu štátu a zavedenia drachmy víťazmi, ak sa Európska únia rozhodne tieto peniaze použiť na splatenie časti gréckych dlhov s odkazom, aby ich vláda v Aténach odškodnila v čerstvo vytlačenej novej mene.
Iným scenárom by bol povinný transfer eur gréckych daňovníkov do Grécka z bánk EÚ, čo možno prirovnať v pomerom platným na Slovensku do roku 1998. Až dovtedy museli firmy podľa našich predpisov všetky v zahraničí nadobudnuté devízy ponúknuť na odpredaj Národnej banke Slovenska. Slovensko preto môže Grécku, ale aj iným vysoko zadlženým krajinám, ponúknuť vlastný a dejinami osvedčený recept, ako ľudí pripraviť o peniaze. Ten spolu s vrátením množstva nadbytočných a na úver či lízing nakúpených zbraní z Francúzska, Nemecka, Veľkej Británie a USA môže skonsolidovať a na prijateľnú úroveň dostať aj astronomický grécky dlh.