Vybrali sa tam bez rodičov. Plávať nevedela ani jedna, ale horúčavy ženú k vode aj neplavcov. K akejkoľvek vode, aj tam, kde je zákaz kúpania sa. V úmornom teple sa na zákaz nehľadí a o zradnom brehu a hĺbke sa možno nevie.
Televízne šoty prezradili, že rodiny utopených dievčat patria k chudobnejším. Diváci si môžu domyslieť, že kým mama v tesnom príbytku varí alebo uspáva mladších súrodencov, sú tí starší ponechaní na seba. Chýba záhrada, tienisté miesto, a tak deti idú tam, kde sa dá zachrániť pred slnkom.
Časť národa iste mentoruje na adresu takýchto rodičov, ktorí si nevedia rozvrhnúť čas či dohodnúť sa so susedmi a dozrieť aj na staršie deti. A najmä ich včas naučiť plávať! Vo Svite je predsa parádna krytá plaváreň a pol hodiny cesty autom sú ešte parádnejšie akvaparky! Triezvejšia časť národa sa azda zháči, veď dvojeurové vstupné do krytej plavárne pre dieťa a štvoreurové pre dospelého je jednoducho nad pomery rodín bez práce, odkázané na dávky v hmotnej núdzi. O vstupnom do akvaparkov je zbytočné hovoriť.
Dávky sú nastavené tak, aby umožnili prežitie. S ničím iným sa neráta. Morálne rady a poučenia, ktorými povzbudzujeme chudobných, aby viac dbali o rozvoj svojich detí, znejú v prázdnote ich peňaženiek výsmešne. Ako v tejto situácii, keď plávanie sa stáva nedostupné alebo nebezpečné pre ľudí s nízkymi príjmami, máme teda zvyšovať „plaveckú gramotnosť“, o ktorej hovorí napríklad v roku 2011 prijatá Koncepcia rozvoja pohybových aktivít?
Krátke plavecké kurzy na prvom stupni základných škôl toho veľa nevyriešia a nestačia ako prevencia podobných tragédií. A otázkou je, či sa na nich tie najchudobnejšie deti aj zúčastňujú. Hoci plaváreň vo Svite účtuje pre plavecké výcviky značne nižšie vstupné, chudobnú rodinu dostanú do úzkych ďalšie náklady ako plavky, kúpacia čiapka či slušný uterák.
Nedá sa povedať, že vo Svite o tomto probléme nevedia. Komunitný plán sociálnych služieb mesta z roku 2009, pripravený za predchádzajúceho primátora Rudolfa Abraháma, identifikuje ako slabú stránku služieb práve finančnú nedostupnosť športových aktivít a krúžkov pre niektoré vrstvy obyvateľstva. Už uvedomenie si tohto faktu je pozoruhodnou prednosťou – v komunitných plánoch iných miest sa málokedy objaví myšlienka, že športovanie by malo byť dostupné pre všetky vrstvy.
Ďalšou prednosťou komunitného plánu Svitu je sformulovanie vízie, že čo najviac športových aktivít „by malo byť dostupných bezplatne, aby nedochádzalo k sociálnemu vylúčeniu sociálne slabších deti a rodín, ktoré sú najviac ohrozenou skupinou“.
Je to vízia z obdobia tesne pred úderom krízy. Zo zlatého obdobia, keď Smer ešte valorizoval dávky v hmotnej núdzi a inklúzia nebola synonymom pre odrobenie dávok. Nasledovali roky úsporných opatrení a reštrikcií, ktoré odsunuli solidárne vízie mnohých miest na tretiu koľaj. Dve mŕtve dievčatá sú však ich tragickou pripomienkou.