Šanca na dohodu tento víkend asi ešte existuje. Nie vinou vlády pod Akropolou: Alexis Tsipras nemá racionálny dôvod meniť postoj a ustupovať v bodoch, na ktorých sa rokovania pred referendom zlomili. Ekonomicky akceptovanie požiadaviek veriteľov znamená obnovenie programu, ktorý nefungoval. Politicky by to bola kapitulácia v momente, keď je mandát silnejší ako kedykoľvek predtým. Hlavnou príčinou nedohody bude tvrdohlavosť veriteľov. Na svojich pleciach ponesú aj leví podiel zodpovednosti za dôsledky.
Prvé rozhodnutie bude musieť urobiť Európska centrálna banka. Ak splní hrozbu a odstrihne grécky bankový systém, bude konať v rozpore so svojím mandátom. Atény sú stále súčasťou menovej únie a ECB má povinnosť zabezpečiť fungovanie ich bánk alebo ich reštrukturalizáciu a rekapitalizáciu. Posledné vyhlásenia predstaviteľov ECB však naznačujú, že sa nezachová ako štandardná centrálna banka, ale skôr ako súkromný bankový dom, chrániaci záujmy najväčších akcionárov. Nebude zhodou okolností, že medzi nimi nájdeme krajiny požadujúce tvrdý postup.
Tsiprasov kabinet bude môcť bankovú krízu vyriešiť len zavedením „dočasnej“ paralelnej meny. Stále bude formálne súčasťou menovej únie, nehovoriac o členstve v EÚ. V tej chvíli sa budú musieť rozhodnúť zvyšní členovia eurozóny. Možno prevládne zdravý rozum a Grécku ponúknu nový program, ktorého súčasťou bude reštrukturalizácia dlhu a reformy, ktoré nebudú ekonomicky a sociálne kontraproduktívne a devastačné. Veď prečo inak by mali Atény súhlasiť?
Ak budú pokračovať v „tvrdej hre“, reštrukturalizácia prebehne z vôle gréckej vlády. A určite nie za výhodnejších podmienok. Paralelná mena sa asi stane o niečo trvalejším riešením, to však stále neznamená nič pre formálne členstvo Grécka v eurozóne. Ak sa aj nájde inštitucionálny a právne čistý spôsob Grexitu, bude potrebný súhlas gréckej vlády. Nehovoriac o pokračujúcej potrebe spolupráce v oblastiach súvisiacich s členstvom v EÚ.
Časť médií a niektorí politici pestujú infantilnú vieru, že odchod Grékov z eurozóny vyrieši všetky problémy. Vyhodí sa tak z reťaze najslabšie ohnivko, umožní venovať energiu prehlbovaniu integrácie a tým posilneniu eurozóny. Ponechajme bokom dôvody ich omylu – obmedzenosť, chybná analýza či skrytá politická agenda. Grexit by spustil ďalšie kolo vážnejších problémov. Menová únia, ktorá nie je nezvratná, je krehkou konštrukciou. To si rýchlo uvedomia obchodníci s dlhopismi periférnych krajín i majitelia účtov v španielskych, talianskych a ďalších bankách.
Ak bude odpoveďou „prehĺbenie integrácie“, pravdepodobne bude mať podobu posilňovania rozpočtových reštrikcií a obmedzovania demokratickej kontroly nad politikami s redistribučným efektom. Výsledkom bude menej demokratická a menej sociálna Európa. Pravda, možno aj potom nájdu politici spôsob, ako občanom vysvetliť, že za všetko môžu tí „leniví Gréci“.