Tak ako list Medzinárodného inštitútu ombudsmanov, ktorý by sme za mečiarovských čias nazvali demaršom. A ktorý, mimochodom, nebol prvý.
A veď čo také sa stalo, aby sme to museli omieľať? To iba Medzinárodný inštitút ombudsmanov vyzval predsedu Národnej rady Petra Pellegriniho, aby v parlamente umožnil hovoriť o správe verejnej ochrankyne práv Jany Dubovcovej z roku 2013. (O rok príde na rad správa z roku 2014?) Sociálnymi sieťami koluje fotografia zo Švédska z roku 1985. V popredí vidieť skupinu mladých mužov s vyholenými hlavami a akýmisi vlajkami. Skupina rýchlo uniká kamsi preč z fotografie, pričom posledný z chlapcov nemal toľko šťastia ako tí pred ním. Dostihla ho žena v stredných rokoch, ktorá ho kabelkou „pohladkala“ po lesklej lebke a rozpohybovala tak niekoľko prizerajúcich sa ľudí, aby spoločne vypoklonkovali nechcenú partiu z ulice. Excelentná legendárna fotografia.
Pri predstave, ako by to dopadlo u nás, nemám prehnané očakávania. Pani s kabelkou ani ľudia stojaci opodiaľ by dosť pravdepodobne nikoho nevideli. V tom pospolitejšom prípade by sa k chlapcom pripojili a ako správni ochrancovia tradičnej slušnosti by si zapochodovali s nimi. A pekne vo svornosti by podporili zásahy polície v rómskych osadách, o ktorých opodstatnenosti pochybuje ombudsmanka a píše o nich v oných nechcených správach.
Váhostavy nami lomcujú, veď ide o naše peniaze. Zbití Rómovia nás nezaujímajú; určite si nakladačku zaslúžili. Tak ako si „protektorátnu“ nakladačku od únie zaslúžia leniví Gréci a od kdekoho islamistickí „ilegáli“, ktorí nechcú „makať“, iba vyciciavať našu otvorenú sociálnu náruč (sic!), ale zároveň nám chcú kradnúť robotu. Hm.
Ozaj, a vy ste už zašli za svojou šéfkou so žiadosťou o zníženie platu? S dodatkom: „Viem, že na Slovensku naň nemáme. A aj mojej babke skús, ak môžeš, zariadiť nižší dôchodok, vďaka.“ Nezašli? Tak prečo to chcete od Grékov? No nič, vráťme sa ešte k odkazu ombudsmanov. Oproti gorilám či rozkrádajúcim „stavom“ je akési bezpodmienečné dodržiavanie ľudských práv „muška iba zlatá“. Našincom sa vlastne ani niet čo čudovať, že sú xenofóbni a rasistickí, ak ani ich politická reprezentácia nechce rozumieť, že hoci sme každý iný, všetci sme si rovní, nie iba niektorí rovnejší.
Že u nás z pozície štátnej moci bijeme jednu etnickú skupinu a inej sme ústavne zabetónovali právo na legálnu rodinu (atď., atď.), že sa v jednej z našich susedných krajín zomiera so zbraňou v ruke a v ďalšej stavajú na hraniciach železobetónové opony – to všetko neveští pre náš región nič dobré. O to viac by nás mali „demarše“ ombudsmanov zaujímať. Cesta za demaršmi nás skôr či neskôr totiž nemôže doviesť inam než do… problémov.