Zlyhanie

Nehoráznej „dohode“ medzi gréckou vládou a medzinárodnými veriteľmi predchádzal moment, ktorý mení tvár eurozóny. A slovenská vláda v ňom zohrala neslávnu rolu.

17.07.2015 13:00
debata (13)

Ťarbavé, nekultúrne a neospravedlni­teľné twítovanie ministra Kažimíra (nie, naozaj to nebola „len priamosť“) je len špičkou ľadovca. Povedzme, že šlo o poľutovaniahodný osobný prešľap. Horšie je, že oficiálne postoje prezentované vládou v súvislosti s Gréckom nie sú zlučiteľné s dlhodobými záujmami Slovenska v EÚ. Jeden zásadný príklad za všetky.

Keď sa nemecká vláda (alebo Schäuble?) vytasila s nápadom dočasného odchodu Grécka z eurozóny, Slovensko sa zaradilo medzi jeho podporovateľov. Je zrejmé, že nemalo ísť o žiaden „dočasný“ oddychový čas. Atény by sa o päť rokov do menovej únie ťažko vrátili. Nechajme nateraz bokom, či by to bolo pre ne lepšie, alebo horšie. Nás (a slovenskú vládu) by malo trápiť, čo by to urobilo s menovou úniou ako takou.

Akýkoľvek odchod z eurozóny – „dočasný“ či nie – neguje jej ireverzibilnosť. Dôsledky by čoskoro pocítili ďalšie krajiny v problémoch. Vylúčenie „najslabšieho ohnivka“ by eurozónu neposilnilo. Naopak, destabilizovalo. To si rýchlo uvedomia obchodníci s dlhopismi periférnych krajín i majitelia účtov v španielskych, talianskych a ďalších bankách. Otvorená slovenská ekonomika by to pocítila.

To však nie je všetko. Takýmto krokom by malé krajiny – a nech si navrávame čokoľvek, sme malou, periférnou a zraniteľnou krajinou – stratili základnú poistku, že ak bude zle, nevytlačia ich z „klubu silných“. Ba čo viac, z odobratia členstva by to urobilo štandardnú procedúru. Stálu hrozbu tým, ktorí nechcú alebo nemôžu rešpektovať dominantnú politickú líniu.

Bez vedomia, že sme „odkázaní na spolužitie“, sa stráca tlak na prehlbovanie integrácie. Nebude dôvod budovať politickú úniu. Nebudú potrebné nástroje, schopné vyvažovať asymetrické vplyvy hospodárskych šokov na rôznorodé ekonomiky jednotnej únie. Spoločná menová politika, základné rámce fiškálnych politík atď. budú určované podľa záujmov hlavných hráčov. Kto na to nemá, ukážu mu dvere.

Hrozba „dočasného odchodu z eurozóny“ z finálneho textu, po tlaku Francúzska a ďalších krajín, v poslednej chvíli vypadla. No džin už bol vypustený. A pri prvých náznakoch ďalších problémov – a tie prídu minimálne preto, že tretí „záchranný program“ je pre Grécko deštruktívny – sa vráti.

Euro sa pomaly mení na systém pevných menových kurzov s nadstavbou spoločnej meny, fungujúci najmä v prospech exportnej nemeckej ekonomiky. Dokopy ho drží reštriktívny rozpočtový rámec a najnovšie aj hrozba vylúčenia „previnilcov“. Periférne ekonomiky sa v ňou udržia len akceptovaním druhoradého miesta – nízkymi platmi, nižšími sociálnymi štandardami, závislosťou od zahraničných investícií…

Budem rád, ak mi naša sociálnodemokra­tická vláda (uznávam, odvážny predpoklad) vysvetlí, kde v tom mám vidieť slovenský záujem. Dovtedy budem jej postoj považovať za zlyhanie.

© Autorské práva vyhradené

13 debata chyba
Viac na túto tému: #Grécko #eurozóna #grécky dlh