Má sotva päťdesiat, no po každom konkurze dostáva správu, že patrí do starého železa. Bratislavských zamestnávateľov neláka 283-eurová podpora na vytváranie miest pre znevýhodnených uchádzačov a len v mestskej časti, kde bývame, je bez roboty takmer dvetisíc žien!
Chodí cvičiť, takmer každý deň navštevuje výstavy a iné podujatia, zapája sa do všetkého možného. Inak by sa zbláznila. Syn študuje v Londýne, no určite sa nevráti, keď je tu stále mizéria s prácou. Alicina rodina je presvedčená, že o obsadzovaní miest vo verejnej správe rozhodujú politické bratstvá. Jej syn preto sotva uverí, že pre uspenie v nedávno schválenej podpornej schéme na návrat odborníkov zo zahraničia postačí len absolvovanie renomovanej univerzity.
Alicin syn teda zostane v Spojenom kráľovstve. Časom si zrejme založí rodinu a mamou jeho detí bude možno slovenská krajanka. Nebude to neobvyklé. Mnoho slovenských párov žije v zahraničí a Alica sa zaradí k početným starým mamám, ktoré vnúčatá lietajú mojkať do Dublinu, Paríža či Prahy. Alebo sa na ne usmievajú cez Skype a dúfajú, že o rok či o dva prídu na Slovensko. V to, že sa vrátia domov natrvalo, verí len málo z nich.
Neverí v to ani ministerstvo financií. Pri prognózach vývoja deficitu odhaduje, že v roku 2060 bude žiť na Slovensku len štyri a pol milióna obyvateľov – o 900-tisíc menej ako dnes. Hlavnou príčinou predpokladaného poklesu má byť práve to, že pozoruhodná časť slovenských žien privádza deti na svet v zahraničí. V roku roku 2012 sa tam narodilo 8,8 percenta všetkých detí, ktorých mamy mali trvalý pobyt na Slovensku. Rok predtým dokonca 9,3 percenta.
Zmenená metodika od roku 2012 nedovoľuje tieto deti rátať medzi obyvateľov Slovenska. Deti, ktorých slovenské mamy mali už trvalý pobyt v inom štáte, sa k nám nerátali ani predtým. A takých mám a detí tiež môže byť veľa. Veď v posledných siedmich rokoch sa každoročne jedna z desiatich slovenských neviest vydáva za cudzieho štátneho príslušníka.
Vyhliadky na pokles počtu obyvateľov Slovenska teda vládu nedesia. Naopak. Migrácia zmierňuje tvrdosť boja o nedostatkové študijné či pracovné miesta. A najmä, ako ministerstvo financií teraz ukázalo, pomáha znižovať budúcu záťaž sociálneho systému a prognózovať nižší deficit verejných financií.
Na konci 19. storočia uhorský štát pre opakujúce sa migračné vlny čelil takisto úbytku obyvateľstva. Štát sa vymieranie krajiny snažil hatiť reformami starostlivosti o deti v detských domovov a bojom s detskou úmrtnosťou. Tá je u nás aj dnes pomerne vysoká.
Aj ďalšie oblasti starostlivosti o najmenších by bolo treba zlepšovať. No v situácii, keď sa vláda na spoločenské javy pozerá len optikou znižovania deficitu, pričom vysťahovalectvo a znižovanie prirodzeného prírastku vníma pozitívne, nemá dôvod zásadnejšie meniť verejné politiky. Tak si to myslí aj Alica. Stačí jednoducho čakať, kým sa vysťahujeme alebo vymrieme.