A zatiaľ čo moja modranská záhrada pripomína Saharu, žasla som nad tou jej, ktorá je zdravá, vlhká a žírna, v ktorej sú slivky podopreté palicami, aby ich plody nezlámali konáre, kde na plote rastú himbery veľké ako palec, kde jednotlivé paradajky vážia takmer kilo, kde sa darí alma paprike aj uhorkám vo všetkých podobách.
Naša babička Jolanka zavárala uhorky na stovky. Žiadne desať či dvadsať pohárov. Sto a viac. Uhorky sme vozili z Čeklísa (Bernolákova) vlakom do Bratislavy a predávali na trhu. S kôprom, chrenom a viničovým listom. Zavárali sme ich na kyslo. Nesterilizovali. Oberali sa do detskej plechovej vaničky a umývala ich babička so sestrami, sediac na schodoch, ktoré viedli do komory. Všetky mali handričky. Uhorky pichajú. Tie malé viac.
Od nálevu voňala celá kuchyňa. Babička nepoužívala viečka, ale celofán. Zavárané uhorky ukladala v spálni na skriňu. Kvasené na kuchynské okno. Navrchu pohára býval tanierik. Kvašáky ľúbil náš tato. V lete sa prešiel po trhu a od každej ženičky si kúpil alebo vypýtal kvašák. Na porovnanie.
Najlepšie kvašáky robí teta Katka. Nakladá uhorky do suda a má ich celý rok. Okrem toho pripravuje uhorky na sladkokyslo, na kyslo, robí uhorkové šaláty so smotanou aj bez nej… Šak áno, uhorková sezóna, to všetci zavárajú… Ale nie všetci rovnako. Katka dotiahla svoje zaváracie majstrovstvo, drilované od malička v Čeklísi babičkou Jolankou, do dokonalosti. Jej uhorky majú aj po zavarení dobrú farbu, zostávajú tvrdé a chutia, čo sa o mnohých iných uhorkách povedať nedá.
Včera som ochutnala u známych kvašáky, na ktorých akože niet čo pokaziť, ale väčšina z nich bola mäkká, alebo neslaná, či presolená. Nemám rada ani nakrájanú uhorku na obložených misiach a chlebíčkoch. Mám rada uhorkový šalát s cesnakom a kyslou smotanou. Moja babka Ludvika si ho vraj raz urobila do konvičky, keď išli z družstva na výlet do Čiech. Musela tam zostať v nemocnici, lebo jej z neho bolo ťažko.
Mám muža Marka, a tak viem, že uhorky sa sadia na svätého Marka. Zavárať ich po košíkoch sa mi neoplatí. U nás bola odmerka tá detská vanička. Milujem vôňu kôpru, chrenu a viniča, vôňu kuchyne, v ktorej sa zavára.
Nedávno som sa túlala po francúzskych parfumériách. V jednej z Cartiérových vôní som zacítila uhorku. A včera u Katky som si všimla, ako krásne sa vinie a kvitne. Rovnako ako jej sesternice tekvice a bratranci melóny.
Vrátila som sa z Francúzska a rovnými nohami skočila do slovenskej uhorkovej sezóny. Ako je tu u nás dobre a pekne. Aj pezinský trh bol v sobotu plný uhoriek, kvasených i surových, paprík a paradajok.
Očami som zdravila každého, kto nakúpil uhorky a chystal sa zavárať. Až u Katky som však začula to naozajstné zaváracie rinčanie pohárov, blysnutie viečok a zavoňala vôňu, ktorá mi bude navždy pripomínať všetko dobré a pekné v mojom živote. Babičku, mamu, tata a teda vôňu prázdnin a uhoriek.