Čítať šibenice

Na pražskom proteste proti prisťahovalcom polícia odviedla z pódia slovenského rečníka Mariána M. Hrozia mu až dva roky väzenia pre podozrenie z podnecovania a šírenia nenávisti proti skupine obyvateľov. Necíti sa vinný.

11.08.2015 17:00
debata (9)

Podobné reči už doma prednášal bez trestu a ani proti jeho polovojenskej organizácii nie sú zásadné námietky. Ak sa teda nerátajú hlasy úbožiakov hovoriacich o ľudských právach. Budú aj ďalšie kroky českej spravodlivosti razantné? Nebolo zadržanie slovenského nacistu len gestom, ktorým sa chce pražská polícia vykúpiť z toho, že na obdobnej demonštrácii v júli nedokázala šibenice „prečítať“ ako prejav nenávisti, a teda trestný čin?

Šibenicu bolo vidno i na bratislavskom júnovom proteste proti islamizácii Európy. Zostala bez trestu, tak ako hanobiace reči, ktoré sa na pochode a zhromaždení viedli. Slovenská polícia má ťažkosti s čítaním rasistických prejavov. Je vari česká spravodlivosť gramotnejšia? Sú dôvody veriť, že áno. Hoci sa znenie článkov o podnecovaní k nenávisti v slovenskom a českom trestnom zákone javí takmer identické, sú v nich aspoň tri rozdiely, ktoré zavážia.

Prvým je kontext. Článok 424 Podnecovanie k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti je v slovenskom zákone umiestnený v hlave Trestné činy proti mieru, proti ľudskosti a trestné činy vojnové. Český zákon kladie obdobný článok do oveľa všednejšieho kontextu – do hlavy Trestné činy proti poriadku vo veciach verejných a časti Trestné činy narušujúce súžitie ľudí. Také umiestenie zvyšuje ostražitosť voči výskytu nenávisti v bežnom živote.

Závažnejší je však rozdiel je vo vymedzení „terčov“, pri ktorých sa nenávisť stáva trestná. Slovenské právo pozná a trestá len národnostnú, rasovú, etnickú, rodovú a náboženskú nenávisť. České vymedzenie je omnoho širšie a zákon považuje za trestné podnecovanie nenávisti voči akejkoľvek skupine.

Dajú sa tak stíhať aj nenávistné reči, nad ktorými slovenské právo blahosklonne priviera oči: nenávistné výroky na adresu nezamestnaných, poberateľov dávok v hmotnej núdzi, mnohodetných rodín či iných „parazitov“.

Posledným dôležitým rozdielom je definovanie samotnej nenávisti. Zákon u našich západných susedov ju nedefinuje. Predpokladá jej všeobecnú známosť a rozpoznateľnosť. O šírení nenávisti i voči skupinám osôb hovorí ako o samostatnom trestnom čine. Náš zákon však podnecovanie k nenávisti zužuje len na „vyhrážanie sa spáchaním zločinu a obmedzovaním práv a slobôd“ pre ich rasu, národnosť, rod či náboženské vyznanie.

Toto úzke vymedzenie podnecovania nenávisti dáva slovenskej spravodlivosti príslovečné klapky na oči a trochu obratnejším šíriteľom nenávisti otvára široké pole pôsobnosti. Šedá zóna beztrestnej sociálnej zvlčilosti je zásluhou zákonodarcu u nás oveľa širšia ako v Čechách a na Morave, kde je trestný zákon vnímavejší voči ohrozeniam a rozkladným účinkom nenávisti.

Česká spravodlivosť je preukázateľne sociálne gramotnejšia, chráni solidaritu sociálnych skupín a súdržnosť spoločnosti väčšmi ako tá naša. Azda sa o tom na vlastnej koži presvedčí aj Marián M.

© Autorské práva vyhradené

9 debata chyba
Viac na túto tému: #zatknutie #rasová nenávisť