Zakopnite o tie kamene

13.08.2015 14:00

Je nedeľa 9. augusta, 14. hodín, 35 stupňov Celzia. Bratislava lepšie dýcha len v blízkosti zelene či vody. Rovnako ako iné mestá, kde sa pozabudlo na ľudí, ktorí v nich žijú, aj tu je centrum rozpálené, vyľudnené.

Horúčava sála aj z rozkopanej Štúrovej ulice. Prekvapujúco sa však v jej strede zbiera strapec asi štyridsiatich osôb. Známe tváre. Neznámi muži aj ženy. Kamery, fotoaparáty. Medzi nimi dominuje postarší „robotník“. Muž s bradou, so živými očami, v klobúku. Zbíjačkou rozbíja kúsok nedávno položenej kamennej dlažby. Ľudia okolo neho pôsobia zamyslene. Pietne.

Ako tak často aj teraz prvý dojem klame. Muž v klobúku nie je robotník a už vôbec nedominuje. Urobí si svoje, oprie sa o auto a ticho pozoruje ďalšie dianie. Nemecký umelec Gunter Demnig chodí po Európe a v spolupráci s miestnymi združeniami ukladá do dlažieb kamenné kocky. Stolpersteine. Kamene na zakopnutie.

„Stolpersteine pripomínajú a ctia pamiatku obetí nacistickej genocídy a holokaustu, ktorými boli Židia, Rómovia, odbojári, homosexuáli a iní. Stolperstein je pevne vsadený do chodníka pred domom zavraždeného a okoloidúcim trvale pripomína tento zločin,“ dozvedám sa o silnom medzinárodnom projekte na webovej stránke združenia Antikomplex, ktoré participuje na jeho slovenskej časti.

Kocky majú desať krát desať centimetrov a na povrchu jednej zo stien je pripevnená mosadzná doštička, na nej nápis. Ako ten, ktorý na kocke čítam na jednom z miest dnešnej spomienky, na Klariskej ulici: „Tu žila Gizela Fleischmannová, rod. Fischerová, narodená 1892. Deportovaná 1944 do Serede, do Osvienčimu. Zavraždená.“

Gunter Demnig ukladá „svoje“ kamene od roku 1996. Dodnes ich položil takmer 50-tisíc v osemnástich krajinách Európy. Od Francúzska po Rusko, od Nórska po Taliansko. Od októbra 2012 ich máme aj na Slovensku. S nemeckým umelcom spolupracujú občianske združenia, školy, domáci nadšenci. Tento rok už po štvrtý raz. Nielen v hlavnom meste.

Pamätné kocky na verejných miestach nesú symbolickú silu odkazu: každý deň si spomeňme na obyčajných ľudí, takých ako my, ktorým nikde nestojí pomník. Pokloňme sa aspoň pohľadom na zem nevinným obetiam fanatického zla, ženám, mužom, deťom, ktorí tu mohli žiť ešte aj dnes. Ale nežijú. Akýsi „nadčlovek“ ich zavraždil, lebo sa mu zdali „iní“. Aké povedomé v dnešnej dobe, opäť tak nepochopiteľne naklonenej zvráteným ideám fašistickej zvole.

Hlasom stratených ľudí sa stali umelci, historici, nadšenci histórie, milovníci svojich miest, svojich obcí, odporcovia neonacizmu. Spisovateľ Michal Hvorecký, divadelníčka Anna Grusková, hlavná architektka Bratislavy Ingrid Konrad, riaditeľ Múzea židovskej kultúry Pavol Mešťan, etnológ Peter Salner, historička Katarína Hradská a mnohí ďalší Slovensku pripomenuli – spolu s neznesiteľnou horúčavou – peklo, v ktorom bezdôvodne a fatálne uviazli milióny ľudí z celého sveta.

Pamätajme. Zakopnime o tie kamene. Aby raz niekto nezakopával o tie naše…

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Bratislava #spomienka na holokaust
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku