Tou môžeme rozumieť skutočnosť, že bežný spotrebiteľ vo vzťahu k podnikateľom ťahá za kratší koniec a nie je zvyčajne schopný odhaliť neseriózne správanie a nekalé praktiky tých, ktorých prvoradým a logickým cieľom je tvorba zisku.
Toto leto majú hlavy v smútku najmä nemecké banky pre čoraz širší zoznam zakázaných bankových poplatkov. Tamojší Spolkový súdny dvor totiž za neprípustné označil aj doteraz obvykle vyberané poplatky. Na čiernu listinu zoznamu sa okrem iného dostali vklady a výbery hotovosti z bankových účtov, dodatočné zhotovenie bankových výpisov na žiadosť klienta, poplatky za vedenie úverových účtov, poplatky za zrušenie bežných účtov vrátane vkladných knižiek a mnohé iné.
Väčšina uvedených poplatkov, okrem rušenia bankového účtu neskôr ako rok po jeho založení či vedenia niektorých úverových účtov a vkladu hotovosti na vlastné konto v banke, je vo väčšine slovenských bánk zaťažená niekoľkoeurovým poplatkom. Nemecká legislatíva sa opiera o príslušné smernice EÚ, ktorých výklad, ako vidno na prípade Slovenska, si však každá krajina do svojej národnej legislatívy zapracovala odlišne.
Slovenský klient v banke je na rozdiel od toho nemeckého nútený platiť aj za to, čo by mal dostať zadarmo. Skoro všetky banky u nás vyberajú poplatok za zrušenie vkladnej knižky, čo klienta lúčiaceho sa pri prechode ku konkurencii s doterajšou bankou stojí často až sedem eur. Výnimkou je iba zmena vkladnej knižky na bežný účet v tej istej banke alebo použitie finančných prostriedkov na investície do podielových fondov.
Úplnou absurditou je poplatok za preverenie zostatku úveru pri snahe klienta odísť do inej banky a získať refinancovanie hypotéky za nižšiu úrokovú sadzbu. Pre zaujímavosť treba pripomenúť, že moderné informačné technológie v bankách umožňujú kedykoľvek vyčísliť zostatok úveru bez akejkoľvek administratívnej náročnosti. Ak by banky tvrdili opak, znamenalo by to, že ich systém je archaický a vyžaduje si urýchlenú zmenu. Pritom niektoré naše peňažné ústavy si takúto službu cenia veľmi vysoko a požadujú alebo aspoň požadovali za potvrdenie o zostatku nesplatenej hypotéky veľmi vysoké poplatky.
Banky sa správajú v trhových podmienkach iba tak, ako im to legislatíva v danej krajine, umožní. Slabá ochrana spotrebiteľa vo finančných službách je jedným z dôvodov absurdných poplatkov, ktoré by si materské banky vo svojich domovských krajinách nemohli dovoliť. Vodou na mlyn hitparády neserióznych poplatkov v slovenských bankách je aj nízka miera tzv. finančnej mobility klientov. Tá sa prejavuje v nízkej miere bankovej turistiky, ktorou je označovaná ochota podstúpiť administratívnu záťaž pri výmene banky starajúcej sa o naše osobné financie.