V prípade komplikácií s uznaním nároku na odškodnenie alebo zľavu zo zaplatenej ceny sa totiž dajú využiť aj služby Európskeho spotrebiteľského centra (ECC-Net). Jeho zapojenie do riešenia reklamácie obyčajne zmení aj postoj cestovnej kancelárie, ktorá pôvodne nárok sťažovateľa odmietla.
Oprávnená požiadavka na odškodnenie za nekvalitné služby v oblasti zahraničného cestovného ruchu sa musí podať do 30 dní po návrate zo zájazdu a, samozrejme, treba ju podložiť hodnovernými dôkazmi v podobe dokladov alebo fotodokumentácie.
Náhrada za ujmu z narušenej dovolenky, ako znie oficiálny názov uplatneného nároku, môže mať rozličné príčiny. Najtypickejším dôvodom býva pokazená strava, špinavé izby a pláže, hluk a zápach pri hotelovom zariadení alebo zámena hotela za iný, vzdialenejší od centra turistického strediska či pláže.
Výška odškodného a poskytnutá zľava závisia od zaplatenej ceny zájazdu, ale aj od rozsahu porušenia povinnosti cestovnej kancelárie. Cestovné kancelárie sa snažia zvyčajne so sťažovateľom licitovať o percentuálnej výške odškodnenia. Ak sa napríklad účastník zájazdu musí po jednej noci v nevyhovujúcej izbe z dôvodu poškodenej kúpeľne presťahovať do inej izby, výška odškodnenia by mala zodpovedať pätnástim percentám z ceny zaplateného zájazdu.
Cestovné kancelárie by sa pri určovaní odškodnenia mali riadiť tzv. frankfurtskými tabuľkami, kde sa napríklad špinavá pláž „oceňuje“ na 20 percent zaplateného zájazdu a ubytovanie v inom ako zmluvne dohodnutom hotelovom zariadení sadzbou ešte o päť percent vyššou.
Slovenskí občania sa však okrem oprávnených reklamácií stretávajú aj s postupmi a so zvyklosťami pri poskytovaní služieb spojených s dovolenkami a cestovaním, ktoré sú vo vyspelých krajinách raritou. Sem patrí najmä účtovanie letiskových poplatkov k cenám zájazdov. Tie by pritom mali byť u nás, obdobne ako v Rakúsku či Nemecku, súčasťou ceny zájazdu alebo letenky. Ak to tak nie je, spotrebiteľ sa nemôže spoľahnúť ani na internetové porovnania cien.
Na celom probléme je paradoxné to, že letiskové poplatky na rovnaký let, z rovnakého letiska odletu či príletu, navyše v ten istý deň, sa medzi jednotlivými cestovnými kanceláriami líšia. To vyvoláva podozrenie, že ich účtovanie nemusí byť kompenzáciou skutočných nákladov kancelárií spojených s touto službou, ale viac-menej skrytou formou zvyšovania ceny, ktorú sa zákazník často dozvie až v prípade prejavenia záujmu o kúpu konkrétneho zájazdu či letenky.
Slovenskí poslanci však žiaľ nedávno legislatívny návrh na zavedenie povinnosti uvádzať celkové ceny zájazdov a leteniek spolu s letiskovými poplatkami bez veľkých rozpakov odmietli.