Oplotená Európa

Množstvo spoluobčanov je vážne znepokojených faktom, že niektoré štáty sa bránia prílevu utečencov. Veď (teda aspoň podľa niektorých médií) každý deň k nám prichádzajú tisíce lekárov, architektov, spisovateľov a básnikov.

20.09.2015 15:00
debata (13)

Ak pozorne pozeráme správy a podobné ľudové edukačné programy, potom môžeme potvrdiť, že nejaký celkom obyčajný človek sa v príleve utečencov zatiaľ nenašiel. Naopak, každé obmedzenie v tomto zmysle znamená pre Európu tisíce nepostavených domov, desaťtisíce nenapísaných veršov, státisíce nevyliečených ľudí…

Európska kultúra zatiaľ nebola vo svete veľmi známa, ale bez týchto ochotných a mimoriadne schopných ľudí bude jej osudom iba úpadok a zabudnutie. Preto všetkých teší najmä úmysel niektorých vyspelých štátov Európy, nenechať si tieto všestranne nadané osoby iba pre seba, ale podeliť sa o ne aj s inými krajinami. Aj keď za cenu obrovských bezprostredných nevýhod, čo je hneď každému jasné.

Sprvu to vyzeralo, že štáty sa dajú v tomto zmysle pomerne voľne rozdeliť na altruistické, ktoré chcú utečencov hneď odovzdať iným krajinám, a egoistické, ktoré si ich chcú nechať iba pre seba. No po niekoľkých dňoch vysvitlo, že v oboch prípadoch môže ísť o ten istý štát, hoci je svojím spôsobom najväčší, ba prostredníctvom migrantov sa ešte aj tak sám od seba a ochotne zväčšuje.

„Toľko oduševnenej novej prózy tu však nik neprečíta, toľko nových básní nik dostatočne hlboko neprecíti, pri toľkých nových domoch si nikto nebude vedieť vybrať, kde by mal bývať!“ zvestovali nám jeho hlavní predstavitelia.

To sa dá celkom ľahko pochopiť. Horšie je to iba v takej tej individuálnej sfére, ako som sa nedávno presvedčil v skorých ranných hodinách na príležitostnej oslave, ešte zatiaľ voľne sprevádzanej aj alkoholickými nápojmi.

„Je to úžasné!“ zverila sa mi o migračných vlnách známa, postaršia kresťanka, matka troch detí. Hneď na začiatku hostiny sa sama uchýlila k veľkému džbánu vína a jeho postupujúcu bezútešnú prázdnotu vhodne nahrádzala iba vrúcnou úprimnosťou. Lebo vo víne je vždy pravda. Aj keď si ju, našťastie, na druhý deň človek zvyčajne až tak dobre nepamätá.

„Prečo myslíte? Veď väčšina ľudí, dokonca aj tých z neziskoviek a politikov, sa zatiaľ pretvaruje, že s tým má aj nejaké starosti!“ nedalo mi. „Viete, príde sem toľko veriacich! Moslimov! Tí potom istotne vyzabíjajú všetkých neveriacich! Oni takých neznášajú! A nám veriacim tu potom spolu s nimi bude už iba dobre a krásne!“

Je úžasné, ako málo niekomu stačí k úplnému šťastiu. Nuž akoby to spontánne potvrdzovalo starú myšlienku holandského filozofa Barucha Spinozu: „Kresťania, mohamedáni a židia sa vo viere istotne líšia. Iba podľa skutkov sú na nerozoznanie!“

Nie že by som niekomu niečo zazlieval. Stretol som aj chlapíka, ktorý vážne uvažoval o tom, či by ho tri alebo štyri manželky na Slovensku dostatočne uživili. Tvrdil, že pri štyroch svokrách by sa vôbec nemohol sústrediť na nejakú prácu. Veď hej! Európa sa oplocuje! Ale zvonku alebo zvnútra?

© Autorské práva vyhradené

13 debata chyba
Viac na túto tému: #EÚ #plot #utečenci #migračná kríza