Početnosť, akú mesto nepamätá od Novembra 89, vyvolala eufóriu, ktorá bude účastníkov posilňovať ešte dlho. Okrem pár desiatok, ktoré patria do Leopoldova, sa zrejme všetci zhodneme na potrebe chrániť ľudský život.
Sviatočne povznesení sa podpíšeme aj pod tribúnový záväzok chrániť ľudský život vo všetkých jeho podobách. Ak však stojíme tvárou v tvár rodičom bez slušného bývania a s počtom detí väčším ako počet eur v peňaženke, už sa ľahko nezhodneme, čo tento princíp znamená.
Aké by bolo pozdraviť transparentom „Bohatých rodičov pre všetky deti!“ tých, ktorí pochodovali za ochranu života od počatia? Bol by to hašterivý bzukot komára. Prízemný materializmus. Nepatričné zúženie rodičovskej starostlivosti na jej materiálny rozmer. Mnohotisícovému pochodu sa neprotirečí.
Obrázok s takýmto transparentom, ktorý drží ľavicová novinárka a matka troch detí Saša Uhlová, som si vyvesila len v okne sociálnej siete. Lebo za tým stojím. Lebo tak ako ona a mnoho ďalších verím, že všetky deti majú právo rásť v bezpečí a rozvíjať svoje schopnosti.
V ďalšom kroku sa už začínajú nezhody. Apely na to, aby sme deťom pomáhali šance vytvárať a vyrovnávať, majú zmenšujúci sa ohlas. Podpora zavádzania vyrovnávacích programov je chatrná a keď sú, pre jednorozmernosť a dočasnosť sú iba ako prepudrovanie. Základným kameňom sociálnej, školskej a bytovej politiky je totiž presvedčenie, že starostlivosť o dieťa je v prvom rade zodpovednosť rodičov.
Na dieťa z biednych pomerov systém nevie reagovať. Sociálna ochrana ani rodinná politika nevnímajú jeho potrebu riadne sa stravovať, mať bezpečné bývanie, priestor na hru či podporu pri učení. Chudobné dieťa prepadáva cez opatrenia verejných politík a kým nemá zákernú chorobu, verejná mienka nad ním nezaplače. Nanajvýš mentoruje nad jeho rodičmi, ktorí majú dohliadať, starať sa a súcitiť.
Pri súčasnom nastavení verejných politík, zdá sa, niet inej cesty vyrovnávania a napĺňania práv detí, ako žiadať bohatých rodičov pre všetky. Bohatých, pravdaže, aj duchom, dostatkom času a pochopenia, no bohatých i v tradičnom chápaní, lebo za peniaze možno kúpiť aj doučovanie, pestúnku, ktorá naučí jazyk a dohliadne na úlohy, zmysluplný voľný čas, nehovoriac o dobrých topánkach a pere, ktorým sa dajú zmazať chyby v diktáte.
V porovnaní so vznešenou požiadavkou ochrany života od počatia je požiadavka bohatých rodičov pre všetky deti vulgárne priamočiara a jednoduchá. Ponúka však riešenie, po akom sa dnes volá vo všetkých možných oblastiach života vrátane utečeneckej krízy.
Je to riešenie systémové. Je totiž šité presne na mieru našich verejných politík. Tie svojimi opatreniami, a najmä ich neexistenciou, predpokladajú solventných a vzdelaných rodičov ako jediný u nás žijúci sociálno-ekonomický druh.