Je tiež pravdepodobné, že ste už niekedy natrafili na ľudí s tabuľkami z kartónu, na ktorých je neškolenou rukou namaľovaný anglický výraz Free Hugs. Považujete ich za tichých bláznov. Samozrejme za predpokladu, že rozumiete, čo nápis znamená.
Za angličtinu v titulku sa ospravedlňujem ochrancom čistoty rodného jazyka aj všetkým, ktorí ste tu doma a vstávate i zaspávate s hymnickým heslom Na Slovensku po slovensky na perách. Vy všetci teraz máte voľno, článok sa vás netýka. Nasledujúce slová sú pre vás nebezpečné vzhľadom na medzi riadkami ukryté pseudohumanistické a farizejské slniečkarstvo – infekciu, ktorá sa spája s bezbrehou toleranciou, ba neváham ju nazvať až nezdravým rešpektom voči ľudskosti.
Je dojímavé sledovať, ako Slovensko, milujúce rozprávky, v ktorých dobro víťazí nad zlom, zápasí so zlom, prúdiacim z voľnomyšlienkárskeho Západu. Z toho Západu, z ktorého kedysi paradoxne prúdilo dobro. Svojho dobra „proti všetkým“ sa krajinka pod Tatrami drží zubami-nechtami. Až tak, že sa pre zvyšok sveta opäť stáva Východom a pojem stredná Európa pomaly, ale iste upadá do oploteného zabudnutia.
Prieniku frivolnej modernej doby na územie Slovenska výrazne bráni napríklad istý fúzatý úradník v zelenom, eventuálne v čiernom tričku. Je radosť sledovať jeho záchranné opatrenia, ktorými zamedzuje štvavým divadlám a festivalom šíriť iné myšlienky ako tie jediné správne, teda tie jeho. Dobro sa musí nastoľovať aj proti vôli jeho prijímateľov, nie všetci chápu, že im chce banskobystrický župan dobre. Tak ako deti. Výchova jednoducho bolí, všakže?
V rámci jazykového okienka nesmiem zabudnúť pochváliť príkladnú slovakizáciu jazyka západnej poklesnutej morálky, a to jazyka anglického. Ako k tomu roduverný Slovák príde, aby sa s cudzincami musel vybavovať v nejakom jemu neznámom jazyku. Cudzia nás zaujíma ešte tak mena. Inak hands on stôl, vážení, a následne za Dunaj. Ostať môžu iba pizza, kebab, česká dvanástka a čínske maskáče.
Ale aby sme nezabudli na Free smiles. Spomeňte si, čo sa vám udialo na tvári, keď nedávno prerazil Slovák Peter Sagan víťaznú pásku svetových cyklistických pretekov, ktoré nik nezrušil hádzaním dlažbových kociek. Urobil tak síce v zahraničnom tíme a s poukazom na potrebu zmien vo svete, no predsa len so slovenskou vlajkou nad hlavou. Tak presne o tento mimický pohyb tváre mi ide.
Ak je pre vás – a teraz sa obraciam už iba na slniečkarské duše – objímanie s neznámymi ľuďmi pod nápisom Free Hugs príliš intímne, ale máte ako ja potrebu vyjadriť svoje sympatie ľuďom, ktorí sa v našom pospolitom národe môžu cítiť každým dňom horšie a horšie (pleť napovie), skúste sa na nich usmiať. Takmer určite sa vám vráti neistý a nesmelý úsmev, rovnaký ako ten váš, a presvetlí vám celý deň. Tak ako mne. Úsmev lieči, a hoci je zadarmo, jeho cena stúpa. Nešetrime ním.