U nás sa peňažná reforma naposledy uskutočnila v roku 1953. Vtedy prišlo mnoho ľudí o úspory vinou nevýhodných prepočtov starých korún na nové. Peňažnú reformu si však nemôžeme zamieňať s výmenou peňazí pri konverzii slovenských korún na eurá v roku 2009.
Poslednou peňažnou reformou v krajinách tvoriacich Európsku úniu môžeme nazvať menovú úniu medzi Nemeckou demokratickou republikou a Spolkovou republikou Nemecko z 1.¤júla 1990, keď ešte v bývalej NDR začala platiť namiesto voľne nezameniteľnej východonemeckej marky (M) tvrdá západonemecká marka (DM).
Peňažná reforma v bývalej NDR bola kuriózna tým, že na ňu doplatili tí, čo podľahli panike a vymenili starú menu na čiernom trhu nevýhodným kurzom 1:8 alebo až 1:11. Politici v zjednocujúcom sa Nemecku sa dohodli, že v rámci menovej únie si každý občan NDR bude môcť zameniť 2 000 východných mariek v pomere 1:1, čo bol dovtedy oficiálny kurz meny, prakticky používaný len pri povinnej výmene nanútenej západoeurópskym turistom pri vstupe na územie NDR.
Dôchodcom vládne nariadenie umožnilo vymeniť týmto kurzom dvojnásobok limitu – 4¤000 mariek. Macošsky sa však krajina postavila k početnej skupine cudzincov, ktorí v NDR pracovali či študovali. Všetky ich úspory vymenili kurzom 1:3, ak sa na neoficiálnej výmene 1:2 nedohodli s niektorým z východonemeckých kolegov či priateľov. Víťazmi reformy boli aj ľudia, čo si odložili veľké množstvo drobných mincí NDR, ktoré v kurze 1:1 dočasne predstavovali zákonné platidlo.
Okrem novej meny čakala obyvateľov bývalej NDR aj cenová revolúcia, pretože ceny dopravy alebo energií, ktoré boli predtým desaťročia pevné, zrazu v novej mene zdraželi až na desaťnásobok cien z čias totalitnej NDR. Tú možno označiť za dieťa studenej vojny, pričom slovo demokracia sa v nej skloňovalo iba v názve republiky. Bežný obyvateľ tohto štátu sa nemohol dostať nielen do kapitalistickej cudziny, ale ani si bez dlhoročného poradovníka kúpiť nové osobné auto.
Paradoxne však v bývalom východnom Nemecku, na rozdiel od Československa, prekvitalo drobné podnikanie vrátane maloobchodu pomerne širokého spektra ponúkaných služieb. Prvé osobné financie v DM mnohí Nemci využili na veľmi lacnú dovolenku na Balatone. Kolóny dymiacich áut s dvojtaktným motorom na hraničnom priechode Bratislava- Rusovce s označením DDR sa v lete 1990 stali každodennou realitou.
Na výmene mariek NDR za „tvrdú menu“ získala v Československu iba hŕstka jednotlivcov. Boli to najmä tí, čo si stihli vymeniť koruny za východonemecké marky pri kurze 1M = 3 Kčs, čím na ich následnej výmene za DM zarobili vo viacerých prípadoch počas pár týždňov až dvesto percent! Socialistické marky sa však u nás rýchlosťou blesku stali v bankách nedostupné a zo ziskov sa tešilo len zopár šťastlivcov s dobrými kontaktmi.