Posledná peňažná reforma

Seniorom u nás, ale aj v iných krajinách chodia zimomriavky po chrbte, keď počujú výraz peňažná reforma. Tou môžeme označiť situáciu, keď sa stará mena nahrádza novou, pričom sa použijú rôzne výmenné kurzy podľa rozhodnutia politikov.

12.10.2015 15:00
debata (1)

U nás sa peňažná reforma naposledy uskutočnila v roku 1953. Vtedy prišlo mnoho ľudí o úspory vinou nevýhodných prepočtov starých korún na nové. Peňažnú reformu si však nemôžeme zamieňať s výmenou peňazí pri konverzii slovenských korún na eurá v roku 2009.

Poslednou peňažnou reformou v krajinách tvoriacich Európsku úniu môžeme nazvať menovú úniu medzi Nemeckou demokratickou republikou a Spolkovou republikou Nemecko z 1.¤júla 1990, keď ešte v bývalej NDR začala platiť namiesto voľne nezameniteľnej východonemeckej marky (M) tvrdá západonemecká marka (DM).

Peňažná reforma v bývalej NDR bola kuriózna tým, že na ňu doplatili tí, čo podľahli panike a vymenili starú menu na čiernom trhu nevýhodným kurzom 1:8 alebo až 1:11. Politici v zjednocujúcom sa Nemecku sa dohodli, že v rámci menovej únie si každý občan NDR bude môcť zameniť 2 000 východných mariek v pomere 1:1, čo bol dovtedy oficiálny kurz meny, prakticky používaný len pri povinnej výmene nanútenej západoeurópskym turistom pri vstupe na územie NDR.

Dôchodcom vládne nariadenie umožnilo vymeniť týmto kurzom dvojnásobok limitu – 4¤000 mariek. Macošsky sa však krajina postavila k početnej skupine cudzincov, ktorí v NDR pracovali či študovali. Všetky ich úspory vymenili kurzom 1:3, ak sa na neoficiálnej výmene 1:2 nedohodli s niektorým z východonemeckých kolegov či priateľov. Víťazmi reformy boli aj ľudia, čo si odložili veľké množstvo drobných mincí NDR, ktoré v kurze 1:1 dočasne predstavovali zákonné platidlo.

Okrem novej meny čakala obyvateľov bývalej NDR aj cenová revolúcia, pretože ceny dopravy alebo energií, ktoré boli predtým desaťročia pevné, zrazu v novej mene zdraželi až na desaťnásobok cien z čias totalitnej NDR. Tú možno označiť za dieťa studenej vojny, pričom slovo demokracia sa v nej skloňovalo iba v názve republiky. Bežný obyvateľ tohto štátu sa nemohol dostať nielen do kapitalistickej cudziny, ale ani si bez dlhoročného poradovníka kúpiť nové osobné auto.

Paradoxne však v bývalom východnom Nemecku, na rozdiel od Československa, prekvitalo drobné podnikanie vrátane maloobchodu pomerne širokého spektra ponúkaných služieb. Prvé osobné financie v DM mnohí Nemci využili na veľmi lacnú dovolenku na Balatone. Kolóny dymiacich áut s dvojtaktným motorom na hraničnom priechode Bratislava- Rusovce s označením DDR sa v lete 1990 stali každodennou realitou.

Na výmene mariek NDR za „tvrdú menu“ získala v Československu iba hŕstka jednotlivcov. Boli to najmä tí, čo si stihli vymeniť koruny za východonemecké marky pri kurze 1M = 3 Kčs, čím na ich následnej výmene za DM zarobili vo viacerých prípadoch počas pár týždňov až dvesto percent! Socialistické marky sa však u nás rýchlosťou blesku stali v bankách nedostupné a zo ziskov sa tešilo len zopár šťastlivcov s dobrými kontaktmi.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #peniaze #reforma
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy