Celkom som bola zvedavá na nezaujatý mládežnícky pohľad, na to, čo z toho Štúra „vytrieskajú“. Páčila sa mi ich drzosť, netradičné spracovanie. Nepomýlili ma ani nadhodené, hoci stokrát položené aj opakované otázky v súvislosti s Ľudovítom Štúrom. Bol homosexuál? Miloval Máriu, Bohuslavu či Adelu? Prečo sa neoženil? Zabili ho? Spáchal samovraždu?
Z vlastnej skúsenosti s mládežníkmi viem, že to, čo sa vymyká, mladých zaujíma. A v súvislosti s Rokom Ľudovíta Štúra a jeho výročím práve to vymykajúce sa a vedľajšie dostáva priestor.
Dobre alebo nebárs. Štúr bol odjakživa ošemetná téma, národný buditeľ, ktorý svoj život zasvätil národu, dal „vale“ láske, uprednostnil ho pred priateľstvom. Skrátka, kontroverzná postava, ktorú však nemožno obísť, vždy na ňu nejako natrafíme. A máme za čo byť vďační, okrem toho k dobrému móresu patrí i vedieť.
Pohľad mladých ľudí je vždy zaujímavý, navyše experiment, aké sa u nás nerobia. Budú sa rúcať mýty, zaužívaná predstava? Dozvieme sa niečo nové? Budeme sa smiať? Očakávania boli väčšie ako sústo samo a ak televízia ohlasuje, že sa pokúsi spracovať aj ostatné historické postavy v štýle tohto dokumentu, žiada sa zvolať, radšej, tuším, nie!
Páčilo sa mi výtvarné spracovanie, môže byť aj tetovanie či náušnice v uchu hlavného predstaviteľa. Sympatické bolo i maďarské priezvisko jedného z tvorcov, to všetko beriem.
Paradoxne však slovná výbava tohto dokumentu za výtvarným vyhotovením zaostávala. A hoci tvorcovia vravia, že sa opierali o historické dokumenty, sama tento rok obhospodarujúc pezinské školy a lektorujúc o Štúrovi viem, že zostali na úrovni zopár muzeálnych brožúrok, Hurbanovho Životopisu Ľudovíta Štúra a Wikipédie, ktorá čerpá zase len z tých brožúrok a z Hurbanovho textu.
Aj ja som sa z nich učila prednášať, a preto mi prišlo ľúto, keď som počula stokrát omieľané frázy a umelé dialógy, ktoré sa presúšajú i po internete. Je škoda, že sa to stalo práve filmu o Ľudovítovi Štúrovi.
Didakticko-náučné boli všetky, ktoré o ňom vznikli, téma nejaké intelektuálne rajzovačky ani nedovoľovala. Aj preto som sa tešila na nový pohľad. Naozaj ide o slová (vždy napokon ide o slová). Nemyslím si, že na Štúra netreba siahať. Naopak, siahajte, čím viac, tým lepšie, len aby nám neunikala podstata. Napokon mi z toho všetkého zostali pred očami ako spomienky tie animované myky, akokoľvek dobré, strácajúce na pôvabe, keď sa k nim pridal text.
Tvorcom držím palce. Film by mohli ponúknuť gymnáziám a vďačné panie učiteľky by ho mohli premietať mládeži namiesto hodín o Ľudovítovi. Vždy lepší jeden film ako tri znudené učiteľky. True, teda pravda, sa síce žiadna závratná nekonala, no hlavne, že bol Štúr!