Portugalská šanca na reparát

Portugalsko je ďalšou krajinou, v ktorej nastupuje vláda s prísľubom ukončiť politiku rozpočtových škrtov. Uspeje António Costa tam, kde Tsipras stroskotal?

27.11.2015 16:00
debata

Portugalské parlamentné voľby vyhrala pravicová sociálnodemokra­tická strana, no bez väčšiny v parlamente. Jej menšinová vláda však nemala dlhé trvanie. Nepodarilo sa jej získať podporu hlavnej opozičnej sily, Socialistickej strany. Hoci by „veľkú koalíciu“ určite preferoval európsky politický mainstream, a tlačil do nej aj portugalský prezident, socialisti radšej Coelhovu vládu nechali padnúť. S podporou radikálne ľavicových strán vytvorili v parlamente väčšinu. Líder socialistov António Costa sa stal novým portugalským premiérom.

Do úradu nastúpil s prísľubom uvoľnenia rozpočtových reštrikcií, ktoré má pomôcť naštartovať hospodársky rast a mierniť sociálne dosahy doterajších protikrízových opatrení. Pre rozpočtových jastrabov bol Lisabon ukážkovým žiakom. Doteraz implementoval „reformy“ diktované veriteľmi. V atmosfére čiastočného uvoľnenia krízy eurozóny dokázala krajina vystúpiť z programu „záchranných“ pôžičiek a zlepšiť si pozíciu na finančných trhoch.

Život bežných Portugalcov bol však menej ružový. Protikrízové opatrenia viedli k poklesu reálnych miezd, najmä vo verejnom sektore, obmedzovaniu vplyvu odborov a prispeli k rastu nezamestnanosti. Aj preto sľubuje nový kabinet zvrátenie škrtov dôchodkov a miezd vo verejnom sektore, zvýšenie minimálnej mzdy, revíziu pracovnoprávnej legislatívy a prehodnotenie zatiaľ nedokončenej privatizácie.

Costov program sa v mnohom nelíši od toho, s čím nastupovala prvá Tsiprasova vláda. Rozdielny je však kontext. Grécko bolo stále závislé od medzinárodných pôžičiek a veritelia to využili. Finančne ho vyhladovali a prinútili kapitulovať. Portugalsko však z pôžičkového programu vystúpilo už minulý rok. Stále sa naň vzťahujú fiškálne pravidlá, má však väčší manévrovací priestor.

Okrem toho vláda, poučená gréckou tragédiou, si vybrala inú taktiku. Nespochybňuje záväzky – od splatenia dlhov po rozpočtové pravidlá – no chce k nim pristupovať „flexibilne“. Vlastne sleduje európsky štandard: predstierať, že sú rigidné a kontraproduktívne fiškálne pravidlá eurozóny v poriadku, no implementovať ich čo najvoľnejšie.

Je to chôdza po tenkom ľade. Výsledok bude závisieť aj od dvoch faktorov mimo Costovho dosahu. Komunisti a Ľavicový blok, ktorí podporujú novú vládu, žiadali v kampani reštrukturalizáciu portugalského dlhu a prípadné vystúpenie z menovej únie. Zatiaľ ustúpili, no môže to byť krehké prímerie. Najmä ak európski „partneri“ nedajú žiaden priestor na korekciu doterajšej hospodárskej politiky.

Dramaticky sa môže zmeniť aj vonkajšia situácia. Menová únia je teraz relatívne stabilizovaná, čo však neznamená, že sa podarilo doriešiť ktorýkoľvek z jej hlavných problémov. Návrat krízy opäť pocíti najmä periféria. Súčasné pravidlá eurozóny neumožnia realizáciu akejkoľvek sociálne progresívnej hospodárskej politiky.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #kríza #Portugalsko