Pre migranta zo Slovenska je často ľahšie získať bývanie na Britských ostrovoch ako tam, kde je doma podľa občianskeho preukazu. No aj tam má chlieb dve kôrky. V Británii môžu rodine odobrať deti, ak sa s nimi tlačia vo veľmi malom byte, hoci im dávky postačujú na primerané bývanie.
Slovensko je v tom benevolentné. Žiaden zákon nenúti obce starať sa o bytové podmienky rodín, ktoré sa tlačia s ďalšími príbuznými v malom nájomnom byte či živoria v nejakom provizórnom obydlí.
V Liptovskom Mikuláši minulý týždeň žrebovali obecné byty. Kamarát napísal, aby sme držali palce vdovcovi Miroslavovi a jeho štyrom deťom: „Potrebuje to.“ Pripojil aj fotky, a tak sme videli, že Miroslav býva v drevenej chatke s dvoma posteľami, čímsi ako chladnička a kachľami. Má asi štvorcový meter voľného priestoru a štyri deti – schodíky od šiestich po jeden rok.
Palce sme držali. Niektorí aj so sebazaprením. Vari je správne vkladať osud malých detí do vrtkavých rúk šťasteny? Stála však pri nich. Vylosovali ich. Možno sa im podarí odísť z Priemyselnej ulice. Uvoľňujú sa tam byty po neplatičoch, no do obytných buniek po dobe životnosti zateká a pre vysoké riziko požiarov by tam deti neboli v bezpečí.
Liptovský Mikuláš patrí k našim najosvietenejším, pokiaľ ide o bytovú politiku. Má takmer 600 obecných bytov. Len o tretinu menej ako hlavné mesto, do ktorého by sa počtom obyvateľov zmestilo trinásť Mikulášov. A zaslúži si uznanie i za to, že počet obecných bytov stále rozširuje. Už to, že Miroslav býva práve tu, je preňho výhrou v lotérii. V našej slovenskej určite.
V prvých šiestich mesiacoch tohto roku sa podľa Štatistického úradu dokončilo iba 189 obecných bytov a začalo sa stavať 86… Nízke číslo je facka všetkým zle bývajúcim deťom. Tohtoročná stavebná mizéria však môže súvisieť s odkladom budovateľských zámerov obcí do obdobia, keď sa rozprúdi nové programové obdobie, jeho fondy a výhody.
Štát však môže len ponúkať a lákať. Rozhodnutie o zapojení sa do programov podpory bývania robia miestne samosprávy. Obec nik neprinúti, aby požiadala o nevratný príspevok a civilizovala podmienky bývania tých, ktorí žijú za jej pomyselnými alebo skutočnými plotmi. Šance najchudobnejších slušne bývať sa preto líšia od obce k obci.
Úrad splnomocnenca vraj bude poskytovať dotácie na nákup kontajnerového bývania pre najchudobnejšie komunity. Aj to je možnosť a každá tisícka na podporu slušného bývania rodín s deťmi je hodná bitky. Mikuláš o tom tiež uvažuje. Kontajnerové bývanie s drahou (plne elektrifikovanou) prevádzkou však z domácností odkázaných na nízke dávky v hmotnej núdzi vyrába nových neplatičov.
Dúfajme, že toto osvietené mesto, a podľa jeho vzoru aj iné obce, zváži v prvom rade náklady budúcich užívateľov bývania. Stratégia bývania pre najchudobnejších by sa nemala vyberať podobným šmahom ruky ako obálka pri žrebovaní obecných bytov.