Na každú adresu

V rozbiehajúcich sa predvolebných súbojoch sa už šermuje aj adresnosťou, niekdajším zaklínadlom sociálnych reforiem. Pravicové strany vyčítajú Smeru, že jeho sociálne balíčky nie sú adresné. Márnotratne vraj smerujú i k tým, ktorí nie sú na pomoc či službu odkázaní.

08.12.2015 18:00
debata (1)

Vo výčitke ako od uvážlivého hospodára však znie aj nespokojnosť nápadníka, že strednú triedu, dámu jeho politických snov, obdarúva niekto iný vlakmi zadarmo či príspevkami na školy v prírode.

Na strednú triedu si nemožno robiť nárok. Do strednej triedy sa u nás spontánne zaraďuje väčšina obyvateľstva. Preto sa jej nevyhýbajú žiadne problémy našich čias: nedostatok peňazí, obavy z budúcnosti, poníženie a pocit ukrivdenia. Liberálna a štedro zmýšľajúca stredná trieda? Možno v niektorej teoretickej štúdii. No voľby vyhrávajú pocity voliča, nie pregnantné teoretické definície.

Požiadavka adresnosti akoby nepoznala realitu našej strednej triedy. Pri živote ju zrejme udržiava sterilné prostredie matematických modelov, ktoré ignorujú skúsenosti a pocity ľudí.

Naša stredná vrstva má dôvody na pocity ukrivdenia. Už dlho ju presviedčajú, že pozornosť a podpora štátu smeruje len k tým, ktorí sa o nič nezaslúžili, kým pre ľudí strednej triedy je tu iba balvan hypoték na desaťročia a pre jej deti žiadne obedy a krúžky zadarmo.

Stredná trieda je kontajnerom ukrivdenia, ktoré sa dá politicky zúročiť. Útočením na tých, čo sú na okraji spoločnosti či za jej hranicami. Šermovanie adresnosťou pred voličmi strednej triedy môže len prispieť k výbuchu frustrácie.

Keď pred mnohými desaťročiami v Škandinávii zavádzali bezplatné zdravotníctvo, o jeho univerzálnosť sa nezaslúžila robotnícka strana, ktorá s návrhom prišla.

Dostupnosť dobrej služby pre všetkých obhajovala konzervatívna roľnícka strana. Jej predstavitelia správne usúdili, že sociálny program prežije, len ak väčšina ľudí bude môcť užívať jeho výhody. Vedeli, že roľnícka nátura, a tú na Slovensku dôverne poznáme, pomoc druhým meria prísnymi pravidlami reciprocity. Na filozofovanie o bratstve a sesterstve ľudských bytostí veľa nedá.

Príklad zo Škandinávie naznačuje, že v štedrom sociálnom univerzalizme, ktorého príkladom sú aj vlaky zadarmo či lyžiarske zájazdy pre všetkých žiakov, by sme nemali vidieť produkt akademického ľudskoprávneho snenia či inú „nerozvážnosť“. Je za tým triezva sedliacka kalkulácia. Spoločenský zmier nie je možný bez zmenšovania pocitov ukrivdenia v najpočetnejšej spoločenskej vrstve – strednej triede.

Mravoučné kázanie nelieči nenávisť, ktorá vyrastá z pocitu ukrivdenia, poníženia a trvalej neistoty. Uľavovať strednej triede, deliť sa s ňou a zahrňovať ju aj statkami, ktoré nepotrebuje, je jedinou cestou, aby súhlasila aj s ich rozdeľovaním pre najpotrebnejších. A zachovala si priazeň nielen pre aký-taký sociálny štát, ale aj pre demokratické zriadenie. Iba tak, nie súperením v demagógii, sa vyhneme scenáru, v ktorom posmešky na adresu ľudskoprávnych svätuškárov nebudú nedeľným bonmotom predsedu vlády, ale princípom vládnutia.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #stredná trieda #predvolebná kampaň