Dopyt po pracovnej sile s nízkou kvalifikáciou a chabými až žiadnymi pracovnými zručnosťami a nedostatočnými pracovnými návykmi je veľmi nízky. Priemyselná výroba potrebuje pre svoju produkciu čoraz menej ľudskej práce.
Tým sa ekonomiky založené na prevahe sily svalov, využiteľnej hlavne na pásoch v montážnych dielňach namiesto ľudského umu, dostávajú do úzadia. K nim patrí aj Slovensko, ktorého medzinárodne porovnateľná úroveň inovácií patrí nielen v rámci EÚ, ale aj oveľa väčšieho zoskupenia štátov OECD medzi najhoršie.
To je okrem iného odrazom nízkych verejných výdavkov na vedu, výskum a školstvo. Nie náhodou platy pedagógov na Slovensku oproti priemerným mzdám ostatných vysokoškolsky vzdelaných ľudí v našej krajine dosahujú menej ako polovicu.
Sociológ Ivo Možný, čerstvý laureát Ceny Neuron za prínos vo svetovej vede, z Masarykovej univerzity v Brne v nedávnom rozhovore pre týždenník Ekonom uviedol, že deficit talentov sa stáva závažným problémom hlavne preto, že na svet prichádza čoraz menej detí, t. j. menej aj tých talentovaných. Čím je žena vzdelanejšia, tým má menej potomkov.
Vzdelaní ľudia si berú vzdelaných a majú zväčša vzdelané deti, ktoré zodpovedne vychovávajú. Keďže horná vrstva obyvateľstva postupne slabne, dopláca na to celá spoločnosť, lebo elita generuje inovácie a ťahá nahor životnú úroveň spoločnosti.
Podľa Možného je riešením najmä efektívnejšia podpora rodinnej politiky, aby úspešní a bohatí ľudia mali viac detí. Rodičom z vyšších sociálnych tried by podľa neho pomohli čiastočné úväzky a zástupcom nižších tried zasa sociálne bývanie.
V tejto oblasti sa však vývoj v uplynulých dekádach vyvíjal v Česku aj na Slovensku presne opačne. Štátne či mestské byty na lukratívnych adresách v centrách veľkých miest si u nás pokúpili v rámci privatizácie často ľudia, ktorí sa k nim iba krátko predtým dostali cez nájomné zmluvy vďaka postom alebo kontaktom v politike.
Na verejnosť presiakli iba niektoré kauzy za bagateľ odpredávaných bytov našich vtedajších, ale aj mnohých súčasných politikov. Ide pritom o ľudí, ktorí by zo svojich nadštandardných príjmov v pohode bez akéhokoľvek uskromňovania sa dokázali splácať aj finančne náročnejšie hypotéky.
Pre mladé rodiny, naopak, bezmála celoživotný úver na obstaranie bývania predstavuje jeden z dôvodov, prečo nechcú mať viac detí. Asi tretina vysokoškolsky vzdelaných žien dokonca nemá deti vôbec.
Budúca prosperita krajín v období voľného pohybu pracovných síl je v každom prípade závislá od presvedčenia jednotlivcov, že sa v danej ekonomike oplatí žiť a zakladať si rodinu. To získajú len vtedy, keď ich o tom presvedčí dobre fungujúci štát, vrátane verejnej správy, zdravotníctva a školstva. V opačnom prípade zahlasujú nohami a odídu do zahraničia.