Mnoho filantropicky založených miliardárov pritom žije skromne. Zakladateľ spoločnosti IKEA Ingvar Kamprad netají, že s peniazmi nakladá veľmi šetrne. Využíva pri svojich cestách zľavnené letenky, riadi 15 rokov staré Volvo a nakupuje zeleninu a ovocie vo výpredajoch.
Jeden z najmajetnejších ľudí na svete Warren Buffet sa rozhodol vytvoriť združenie boháčov, ktorí sú ochotní polovicu svojho majetku v rádovo miliardách dolárov rozdeliť cez nadácie na boj proti chudobe, na liečbu tých, čo si to z vlastných prostriedkov nemôžu dovoliť, alebo na vzdelanie nadaných detí z najchudobnejších rodín. Obdobne sa vo vzťahu k verejnosti správa zakladateľ Microsoftu Bill Gates so svojou manželkou.
K Buffetovej výzve sa pripojili aj Mark a Priscilla Zuckerbergovci, ktorých bohatstvo sa spája s Facebookom. O to viac preto v novembri vyvolala rozpaky správa, že 362 britských zamestnancov tejto firmy dostalo za rok 2014 vyplatené prémie v prepočte tridsaťpäť miliónov eur, pričom spoločnosť na daniach zaplatila britskému štátnemu rozpočtu iba 15 800 eur!
To svedčí o tom, že platiť dane sa firmám naozaj nechce. Najmä nie, keď ide o nadnárodné koncerny, ktoré dokážu kozmetickými účtovnými operáciami cez tzv. transferové ceny preniesť daňovú povinnosť do krajín, kde sú dane veľmi nízke. Pritom peniaze, o ktoré koncerny oberú verejné financie, enormne zvyšujú rozpočtové deficity a v blízkej budúcnosti aj schopnosť štátov financovať svoje sociálne výdavky. V Británii už dnes predstavuje verejný dlh na každého obyvateľa približne 32-tisíc eur a dlh štátu 92 percent HDP.
Filantropi chcú zväčša za svojimi darovanými peniazmi vidieť konkrétne výsledky svojej dobročinnosti. Ak by sa namiesto filantropie rozhodli poctivo platiť dane, majú obavy, či peniaze neskončia v snahách politikov o výraznejšie zvýšenie výdavkov napríklad na zbrojenie. Krásnym príkladom neochoty platiť dane je Grécko, ktorého výdavky na zbrojenie boli v rámci EÚ absolútne najvyššie. Najväčší odhalený škandál sa týkal tamojšieho bývalého ministra obrany Akisa Tzochatzopoulosa, ktorý po celé roky svojho úradovania bral obrovské úplatky a provízie za nákupy transportérov a ďalšej vojenskej techniky. Nahonobené peniaze ani nestíhal míňať. Vo veľkom štýle preto nakupoval byty, vily, pozemky a inventár s množstvom predmetov z pravého zlata, vrátane zlatých háčikov na závesy za desaťtisíce eur. Ide pritom o jedného z mála naozaj odsúdených gréckych politikov.
Koncoročná štedrosť bohatých sa nedá hodnotiť bez poznania pozadia a pohnútok, ktoré ich k spoločenskej solidarite naozaj viedli.