Ach áno, plesy aj maškarné k fašiangom patria. Aj šuchotavé šaty, výstrihy, šperky, topánočky, aj vyberané jedlá a napokon, prečo nie aj dobročinnosť.
Ples v opere svoju výnimočnosť vystavuje na obdiv. Najprestížnejší, najlepší, najkrajší, najdrahší, „obyčajný smrteľník“ sa naň len tak nedostane, zastúpia ho printové médiá, rozhlas a televízia, ktoré pred ním aj po ňom informujú Slovač, čo, kto, kde a s kým a za koľko a odkiaľ.
Nesmela by som žiť na Slovensku a vidieť pomery, v akých tu žijeme, poznať školstvo, zdravotníctvo, zopár dôchodcov, chodiť tu po uliciach, cestovať vlakmi či autobusmi, aby ma toto spravodajstvo a vôbec celý ples neurážal, aby som si nepomyslela, že dobročinnosť má inú podobu.
Slovensko naozajstnú smotánku, vyberanú spoločnosť nemá. Aj na plese ju tvorili druhotriedne hviezdy a hviezdičky komerčných televízií.
Keď som pred dvoma rokmi dostala na tento ples pozvánku, ani mi nenapadlo sa na ňom zúčastniť, naopak, pomyslela som si, že by som sa pred ľuďmi, medzi ktorými žijem, asi dosť hanbila (nechcem sa teraz dotknúť nikoho z ľudí, ktorých si vážim a ktorých na plese bolo žalostne málo – tých väčšinou kamera nesnímala). Tých, čo som videla, by som nazvala skôr cmarom ako smotánkou.
Šaty sme videli, pre zaujímavosť uvádzam úryvok z jedálneho lístka: tuniakove tataki s riasou nori, selekcia prémiovej francúzskej foie, v peci pečený filet z morského vlka na mediteránskom zemiakovom pyré s grilovanou chobotnicou a toskánskou zeleninou, kukuričné kuriatko parfumované zimnou hľuzovkou, domáce tekvicové gnocchi s ricotta syrom a restovanou zeleninou, jahňacie kotlety s pastierskym koláčikom, servírované so zeleninovým ratatouille, preliate jahňacou redukciou, teľací chrbát upravovaný metódou sous-vide v bylinkách, omáčkou perdo dine (krémová smržová omáčka) so špenátovou polentovou palacinkou, thajské červené kari s chrumkavou kačkou, zelenou papayou a baby baklažánom, jasmínová ryža, gras filet z kengury údený studeným dymom, carpaccio z bizóna s koriandrovým pestom, pečený filet z baramundy s grilovaným kalamárom, pečená teľacia sviečkovica, glazované prasiatko v teriyaki omáčke s wasabi, muflóní chrbát s tekvicovými knedličkami. Menu hodné dobročinného plesu!
„Představte si, představte si, co jsem měl dnes k obědu!" Plnené dážďovky dlhé ako voskovky, mačacie jazýčky pečené sťa paličky, preliate omáčkou z vlkov a slimáčkov… „To koukáte, to koukáte!“ S vlčími chlpmi, obalené riasami, a morské koníky aj mločie chvostíky, a pyré z hluchavky a šalát z kuračky, zobáky z bociana, z káčera, nie z kačky… To koukáme, to koukáme… Holubí trus servírovaný na lastovičích krídlach, vlčie jazyky s líščím ohonem (chvostom) navíjané na ebonitovej tyči, paviánie nožičky, na husacích pierkach, údené živočíšnymi vetrami…
Ľudská nenažranosť, predstavivosť, bezuzdnosť a drzosť hraníc nepozná. Inak by nám došlo to, čo nedochádza.