Pekne po poriadku. Koncom 90. rokov si vytvorila EÚ nástroj, ktorý mal umožniť suspendovanie hlasovacích práv krajine, ktorá hrubo porušuje ľudské práva. Táto „nukleárna možnosť“ bola prijatá aj v súvislosti s vtedy pripravovaným rozšírením únie o krajiny strednej a východnej Európy a obavami (ako sa ukazuje, nie neopodstatnenými) o hĺbku ich „europeizácie“.
Ukázalo sa však, že ide o prihrubú záplatu. O použití nástroja sa diskutovalo dvakrát. Prvý raz po vstupe Haiderovej krajne pravicovej strany do rakúskej vlády v roku 2000 a nie tak dávno v súvislosti s Orbánovým vytváraním „neliberálnej demokracie“. Ani v jednom prípade sa sankcie nezdali adekvátnym riešením.
V roku 2014 dostala EÚ možnosť kalibrovanejšej reakcie. Komisia získala právomoc posudzovať, či členské krajiny nekonajú v rozpore s princípmi právneho štátu. Proces má tri štádiá. Prvé – preskúmanie stavu – iniciovala komisia proti Varšave. Ak zistí porušenie princípov, navrhne odporúčania, potom nasleduje follow-up k odporúčaniam.
Je teda jasné, že k akýmkoľvek sankciám je cesta veľmi dlhá. Ak aj komisia zistí, že mocenská hra Kaczynského partie zašla priďaleko, trest budú odsúhlasovať ostatné členské štáty. Orbán už vyhlásil, že bude proti, a nie je dôvod mu neveriť. Možno sa pridajú aj ďalšie vlády, ktoré budú chcieť, pod zámienkou „nezasahovania do vnútorných záležitostí členských krajín“, preventívne Brusel oslabiť.
Znamená to teda, že ide len o (pravdepodobne neúčinný) pokus o politický tlak? Že môže poľská vláda pokojne spávať a tešiť sa na to, ako bude zbierať v konflikte so „zlým Bruselom“ politické body? Áno aj nie.
Kaczynského (nazývajme veci pravými menami) vláda kvôli vyšetrovaniu komisie nepadne. Zdá sa, že bude vládnuť minimálne štyri roky. Ak neprekročí určité hranice (a tie sú, ako ukazuje prípad Orbána, veľmi elastické), môže pokojne ďalej koncentrovať moc a nik jej na hlasovacie práva nesiahne.
V krajinách EÚ silnejú sociálni konzervatívci, ktorí sa nerozpakujú uchyľovať k nacionalizmu a xenofóbii. V našom regióne víťazia vo voľbách a tvoria vlády – už dávnejšie v Maďarsku, celkom nedávno v Poľsku a onedlho aj na Slovensku. Príčin je viacero a svoje miesto má medzi nimi aj súčasná podoba „ekonomickej integrácie“, prispievajúca k nerovnostiam a politickej destabilizácii.
V takejto politickej atmosfére je európska jednota v dnešnej podobe neudržateľná. V únii začnú vznikať exkluzívne kluby, členstvo v nich bude podmienené aj rešpektovaním pravidiel – a áno, aj tých nepísaných. Možno v tom bude kus cynizmu, možno riadna dávka pokryteckého moralizovania, no niektorí outsideri a nevychovanci jednoducho pozvánku nedostanú.