Cez dôchodky pre privilegovaných a bezplatné učebnice pre všetkých študujúcich vrátane vysokoškolákov si grécke vlády kupovali od verejnosti sociálny zmier a privieranie očí pred tým, že krajina dlhé roky horúčkovito zbrojila. To všetko bolo, samozrejme, na úkor deficitov štátneho rozpočtu a vydávania čoraz väčšieho objemu dlhopisov kupovaných privátnymi investormi najmä vďaka tomu, že sa krajina prostredníctvom účtovných podvodov stala súčasťou eurozóny. Na daniach toho Grécko veľa od svojich daňovníkov nepožadovalo, keď napríklad ešte v roku 2010 malo DPH na potraviny iba šesť percent!
Tolerancia k mizernému školstvu v Helénskej republike je známa už celé dekády. Učitelia si zvykli, že skoro každý študent po vyučovaní príde na pomerne drahé doučovanie, lebo to, čo ho naučia za verejné prostriedky, ani zďaleka nepostačuje. Nie nadarmo v Grécku koluje vtip o tamojšom školstve: Buď štrajkujú učitelia, alebo žiaci. Ak sa stretnú obe skupiny, idú na školský výlet… Podobne zle je na tom aj verejné zdravotníctvo, kde výkony uhrádzané zdravotnými poisťovňami sú len malou časťou výdavkov pacientov. Bežne sa totiž stáva, že pacient musí čakať v dlhých radoch na vyšetrenie a až do konca ordinačných hodín sa priameho kontaktu s lekárom ani nedočká. Plagát s upozornením veľkými písmenami, že môže prísť na privátne vyšetrenie za sto eur k tomu istému lekárovi v hocijakom termíne presne na objednávku, je umiestnený v čakárni na neprehliadnuteľnom mieste.
Grécke dlhopisy sa po strate dôvery finančných investorov stali toxickým aktívom, aj keď krajina oficiálne akože nezbankrotovala. Niektorí špekulanti na nich zarobili celkom slušný kapitál. Iným to, naopak, nevyšlo, prípadne straty však veľmi diskrétne hodili na plecia napríklad sporiteľom v dôchodkových fondoch.
Bankárom, ktorým zostal v rukách čierny Peter zostrihaných a z pohľadu lehoty splatnosti ako žuvačka natiahnutých dlhopisov tejto krajiny periférie EÚ, sa dnes kupovať nové dlhopisy Grécka logicky nechce. Väčšinu dlhov Helénskej republiky sa dnes už preto nachádza v portfóliu ECB, MMF a Svetovej banky. To znamená, že tak ako vždy bude platiť pravidlo, že dlhy sa socializujú – čiže prenesú na plecia európskych občanov – ale prípadné zisky si rozdelí zopár finančných žralokov, ktorí sa riadia príslovečným heslom: Kto veľa pracuje, nemá čas zarábať peniaze…