Ručenie volebnými hlasmi

Financovanie volebných kampaní nie je lacná záležitosť. Mnohé strany preto na financovanie svojich predvolebných výdavkov získavajú peniaze aj vo forme menších či pomerne veľkých úverov. Zaujímavý je pohľad na spôsob zabezpečenia úverov.

23.02.2016 08:00
debata (5)

Cez médiá iba málokedy prenikajú informácie o tom, ktorá banka a za akých podmienok sa rozhodla poskytnúť úver politikom či skôr stranám, ktoré reprezentujú. Na internetových portáloch a v diskusiách blogerov sú niekedy až bizarné názory na to, či komerčné finančné ústavy majú byť budúcim veriteľom strán, ktoré predpokladajú, že sa po voľbách dostanú k moci. Podozrenia vznikajú najmä v súvislosti s tým, že by politické úvery mohli byť predmetom ovplyvňovania budúcich legislatívnych zmien až príliš ústretovým prístupom k bankovému sektoru, respektíve ešte užšieho prepájania politických špičiek v krajine s finančnou oligarchiou.

Politické strany väčšinou taja, ktorá banka im poskytla úver a za akých podmienok. Poskytovanie úverov s deklarovaným účelom financovania volebnej kampane má pomerne jasne stanovené pravidlá a podmienky, pokiaľ ide o ručenie a preukazovanie účelovosti a formy čerpania úveru. Najobvyklejšia forma zábezpek politických úverov je ručenie budúcimi volebnými hlasmi s predpokladom, že predmetná strana získa vo voľbách aspoň tri percentá hlasov. Vtedy jej totiž vzniká nárok na získanie štátneho príspevku z verejných zdrojov, pričom zo štátnej pokladnice tieto prostriedky plynú postupne počas budúceho volebného obdobia.

Zaujímavou kapitolou každej úverovej zmluvy na financovanie volebnej kampane politickej strany je zmluvná dokumentácia takýchto úverov. Žiadateľ o úver obvykle deklaruje, že daná politická strana má podľa minimálne dvoch renomovaných prieskumných agentúr šancu získať vo voľbách aspoň 3 percentá hlasov voličov. Tým jej vznikne pohľadávka voči štátu za každý získaný hlas. Banky vo svojej zmluvnej úverovej dokumentácii majú poznačené, že žiadateľ o úver bude ručiť budúcou pohľadávkou vo forme právneho nároku na odmenu za každého voliča, ktorý volil danú stranu.

Niekto by takéto ručenie mohol považovať za neistú chiméru, čo niektoré banky vedie k tomu, že sa s takýmto zabezpečením úveru neuspokoja a požadujú aj iné garancie. Tými býva často napríklad ručenie zmenkou samotného lídra politickej strany, keď sa dotyčný vystavuje riziku, že v prípade volebného neúspechu (t. j. ak získa vo voľbách menej ako 3 percentá), bude bankový úver za politickú stranu musieť zaplatiť zo svojich vlastných peňazí.

Proti financovaniu volieb cez úvery v zásade niet veľmi čo namietať. Na rozdiel od peňazí získaných od sponzorov v podobe neznámych a často aj absolútne nemajetných darcov z radov občanov alebo firiem očakávajúcich od pravdepodobne víťazných politikov protislužby v podobe štátnych zákaziek či rôznej formy dotácií, alebo účasti na projektoch financovaných z verejných prostriedkov. Takéto riešenia potom v konečnom dôsledku stoja omnoho viac ako úvery s nálepkou financovania politických strán.

© Autorské práva vyhradené

5 debata chyba
Viac na túto tému: #Politické strany #volebná kampaň #financovanie #voľby 2016