Podľa výskumu medzinárodných ľudskoprávnych organizácií tieto firmy – a dá sa usudzovať, že nielen tieto – nakupujú do smartfónov, tabletov a iných digitálnych zariadení lítiové batérie, vyrobené z koltánu, vzácneho minerálu, ktorého viac ako polovica svetovej produkcie pochádza z Konga. Odtiaľto ich vykupuje čínska firma Huayou Cobalt, ktorá ho po spracovaní predá výrobcom batérií v Číne a Južnej Kórei, a tí medzi svojimi zákazníkmi verejne uvádzajú vyššie spomínané korporátne giganty.
Podmienky v konžských koltánových baniach sú pritom desivé. Časť baní je ovládaná polovojenskými gangmi, druhá časť sú podomácky vykopané diery. Baníci nemajú ani najzákladnejšie bezpečnostné pomôcky ako rukavice alebo rúška na ochranu pred vdychovaním výparov. Sedem dní v týždni, osem až dvanásť hodín denne pracujú desaťtisíce ľudí vrátane detí od sedem rokov. Tých v koltánových baniach podľa odhadov UNICEF pracuje niekoľko tisícok, za jeden až dva doláre denne.
Žiadna z firiem spomenutých vo výskume nedokázala spresniť, odkiaľ pochádza koltán v ich výrobkoch a odmietli zverejniť informácie o svojom zásobovacom reťazci. V takto komplexnom svete je to vraj zložité alebo na to „nemajú dostatok možností a zdrojov“. Natíska sa takmer až konšpiračná otázka: korporácie, ktoré vyvíjajú najnovšie a najinteligentnejšie technológie 21. storočia, nevedia skontrolovať, ako sa vyrábajú ich komponenty a odkiaľ pochádzajú?
Jedine, že by spôsob, ako sa ich výrobky vyrábajú a aké ľudské utrpenie to stojí, „nespadal medzi ich priority“. Spolu tieto firmy vykazujú ročný zisk viac ako 125 miliárd dolárov, hrubým odhadom rozpočet slovenskej štátnej správy na sedem rokov. To je viac ako dosť na to, aby vo výrobe nemuseli byť kontrahované firmy, kde sa práca podobá skôr otroctvu. Pretože priama politika korporácie, ktorá pre čo najvyšší zisk čo najviac znižuje cenu práce, znamená toto: kým priemerný zamestnanec Apple či Volskwagenu v materskej firme má dobrý plat – stále nízky s ohľadom na zisk –, na Slovensku má už plat tretinový a pracovné nasadenie dvojnásobné. Zamestnanci u dodávateľov komponentov v Číne pracujú šesť-sedem dní v týždni za smiešne peniaze, často bez nároku na dovolenku či adekvátnu zdravotnú starostlivosť. Na úplnom začiatku sú však baníci – často deti – v Kongu, ktorí v otrockých podmienkach riskujú životy za dva doláre denne.
Môžeme mávnuť rukou a povedať, že taký je svet a dotyční môžu byť radi, že majú vôbec z čoho žiť. To je názor, ktorý nevyžaduje ani odvahu, ani námahu. Vyžaduje však akceptovanie stále sa zhoršujúcich pracovných podmienok a znižujúcich miezd i na Slovensku. Alebo môžeme žiadať od korporácií a vlád prevzatie zodpovednosti za porušovanie ľudských práv a dôstojnosti vo výrobnom procese, ktorý je aj tak závislý iba od našej spotreby, nášho rozhodnutia či a čo kúpiť. On sa aj ten predražený mobil oveľa horšie kupuje, keď človek vie, akú cenu zaň zaplatili iní.