Ovládať Kubu znamenalo mať pod palcom kontinent a dnes to nie je inak. V druhej polovici 20. storočia nemohla mať revolúcia v žiadnej inej americkej krajine taký dosah na vývoj vzťahov medzi globálnym Severom a Juhom, ako tá kubánska, a to ani v praktickej, ani v symbolickej rovine. Časy sa menia, ale Kuba zostáva vstupnou bránou do nového sveta a nových čias rovnako ako v minulosti.
Nedávno privítal Raúl Castro v Havane pápeža aj moskovského patriarchu, 21. a 22. marca sa tu zas očakáva návšteva Baracka Obamu, ktorá sa bude takmer prekrývať s koncertom Rolling Stones v Športovom mestečku. To zatienilo aj správu, že pred niekoľkými dňami zomrel najstarší z bratov Castrovcov, Ramón.
Pozornosť svetových médií sa opäť väčšmi upriamila na Kubu a s neporovnateľne vyšším napätím, ako samotní Kubánci, si kladú otázku, do akej miery urýchli Obamova návšteva zrušenie ekonomickej blokády. Ale hlavne, ktoré problémy to vyrieši a ktoré, naopak, prinesie.
Zásadnejšie zmeny sa tu však očakávajú od ohlasovaného zjazdu strany, ktorý sa má konať takisto v marci a bude pravdepodobne labuťou piesňou generácie bojovníkov zo Sierry Maestry.
Havana je vriaci kotol: odvšadiaľ sa ozýva rachot zbíjačiek. Tisícky maurských stĺpov koloniálnych palácov spod lešenia ožívajú novými farbami. Ulice, ktoré pred desiatimi rokmi páchli upchatou kanalizáciou, sú vyzametané a ľudia na nich zaujatí osobným „biznisom“. Súkromnému podnikaniu sa ešte nikdy nedarilo tak ako teraz, keď sa na ostrov hrnú masy zvedavcov a drvivá väčšina jeho obyvateľov žije z poskytovania ubytovania.
Výdajne vajíčok sú od rána prázdne – všetko sa skupuje pre zahraničných hostí. Švédske stoly v novučičko zrekonštruovaných hoteloch sa lámu pod ťarchou lahôdok dovezených z celého sveta. A ceny potravín ešte nikdy neboli také zúfalo vysoké a základné potreby také nedostupné. Poľnohospodárstvo je dlhodobo na kolenách, priemysel prakticky neexistuje. Všetko je farebnejšie, dynamickejšie, plné hluku života, no predsa odchádza čoraz viac mladých ľudí.
Okrem výrazu „je to zložité“ najrozšírenejšou kubánskou vetou je konštatovanie, že blokáda vyhovuje „im" (gringom) na to, aby sa beztrestne zmocnili ostrova, a kubánskej vláde na to, aby akútny nedostatok a nefunkčnosť takmer všetkého mala na čo zvaliť.
Pravda je taká, že po možnosti obchodovania s USA ako s najbližším susedom dychtia všetci, no otázne zostáva, aké mechanizmy bude musieť Kuba vyvinúť, aby si uchovala suverenitu rozhodovania. Ale čo je vari ešte dôležitejšie, akými vnútornými zmenami bude musieť prejsť hospodárstvo, aby to rozhodovanie zefektívnilo domácu produkciu a Kuba nebola odkázaná výlučne na zahraničný kapitál, z ktorého majú zatiaľ nepomerne väčšie výhody hostia ako domáci.