Na túto akciu sa pripravujeme po celý rok. Tesne pred ňou obyčajne ochorieme, nachladneme, dobre, tak nie všetky, dobrá polovica, a tá druhá ochorie po nej. Prvé jarné dni, premenlivé počasie…
Tento rok oslávime 211. výročie narodenia Hansa Christiana Andersena rozprávkou Malá morská víla. Jednou z najsmutnejších rozprávok vôbec. Andersen bol smutný rozprávkar.
Deťom v školách sa obyčajne vraví, že v rozprávke dobro zvíťazí nad zlom, že by mala mať aj akési mravné posolstvo. Andersen ako dobrý spisovateľ vedel, že aj rozprávka musí byť v prvom rade originálna. Život je rovnako smutný ako veselý, a práve ten smútok s nami často zamáva dokonca viac ako radosť.
V slovenských knižniciach budú v piatok spať deti a knihovníčky. Decká sa budú hrať, súťažiť, spievať, kresliť, ale najmä by si mali čítať, alebo aspoň hovoriť o slávnom dánskom rozprávkarovi.
Toto podujatie pripravujem siedmy- alebo ôsmykrát. Z vlastných skúseností viem, že vďačnejšie sú mladšie deti, že netreba „spolupracovať“ s počítačom ani sa báť čítania či rozprávania o Andersenovi. Napokon ide o literárne podujatie v knižnici.
Večer je v knižnici inak. Nie, neožijú knižky a nebehajú po regáloch, ale beháme tu my, čo v noci spíme inak vo svojich posteliach. Celá knižnica je vysvietená, a to svetlo je odrazu iné, ako keď si zavše podvečer prisvecujeme, na nádvorí tej našej knižnice horia sviečky, v detskom oddelení vyhráva hudba a v dospelom oddelení medzi regálmi s knižkami sú detské spacie vaky a podušky.
Hocikedy počas noci si, fajčiac „na priedomí“ knižnice, uvedomím, aké je pekné a iné vidieť miesto, ktoré poznám viac než dôverne cez deň, aj v noci. Vidím, akým zážitkom je Noc s Hansom Christianom pre deti.
Toť minule som z detského oddelenia odveľovala akýchsi pubertiakov, že knižky, ktoré hľadajú, sú na poschodí v oddelení pre dospelákov. A oni sa ma opýtali, či si na nich nepamätám, vraj boli na Noci s Andersenom a robili neplechu.
Prišlo mi ľúto, že som si ich nepamätala a nechcela som im povedať, že každý rok niekto robí aj neplechu. Usmievali sa na mňa, akože my máme spoločný zážitok, a bolo vidno, že sa im tá noc v knižnici páčila. Spomenuli si, ako som spievala, strašila ich na dvore… Dobre mi to padlo. Veľmi dobre.
Aj tento rok budeme niektorí v maskách, budeme spievať a ako každý rok i teraz pôjdeme do pivníc Malokarpatského múzea, kde bude pre deti z knižnice pripravený program.
Opäť príde aj primátor Pezinka Oliver Solga a prečíta deťom niektorú z Andersenových rozprávok. Tento zvyk sa mi veľmi páči. Je dobré, ak primátor mesta číta deťom rozprávky. A ešte lepšie, ak vie o nich či o ich autorovi zaujímavo porozprávať. Sama som zvedavá, ktorú si vyberie tento rok. Vlani čítal Dievčatko so zápalkami. Možno najsmutnejšiu zo všetkých rozprávok vôbec.