Dišputa o súvislostiach

Desivejšie od predstavy, že mnohí ľudia nedovidia za roh, a preto v poslaneckých laviciach presvitá spoza modrej či červenej aj množstvo odtieňov hnedej, ale takmer žiadna zelená či dúhová, je už iba poznanie, že za roh dovidia.

31.03.2016 15:00
debata (8)

To, že nezávisle od ich oprávneného hnevu na partokratický oligarchický systém, ktorý okrem peňazí vzýva už iba bôžikov popularity a moci, chcú presne to, čo sa práve teraz na Slovensku deje. Hoci ide o národ, ktorému v žilách koluje aj krv holokaustom brutálne zdecimovaných ro­dín…

Časť ľudí zrejme ani netuší, čo môže svojou nasrdenou voľbou takzvaných nesystémových strán spôsobiť. Jednoducho, nevidí veci v súvislostiach. Tá druhá časť, obávam sa, že tá väčšia, to nielen tuší, ona to dokonca privoláva.

Moje obavy podporuje výskum Centra pre výskum etnicity a kultúry a Nadácie otvorenej spoločnosti – OSF, ktorý pod názvom Verejná mienka v oblasti pravicového extrémizmu publikovali v roku 2012.

Podľa výskumu sa k myšlienkam pravicového extrémizmu hlási „iba“ 8,3 percenta z vyše tisíc respondentov. Až 75,5 percenta opýtaných sa však prikláňa aspoň k niektorým jeho ideám.

Pritom sa pod pravicovým extrémizmom myslia násilné prejavy voči „ľuďom odlišnej rasy alebo etnicity alebo ľuďom, ktorí sú inak odlišní, popieranie demokratických princípov fungovania spoločnosti a propagácia myšlienok neznášanlivosti, xenofóbie, rasizmu, antisemitizmu, fašizmu a nacizmu“.

V tomto výskume len 16 percent respondentov tvrdilo, že ich názory sú nezlučiteľné s ideami pravicového extrémizmu. Zároveň sa však až 72,5 percenta priklonilo k myšlienke, že demokracia je najlepšia možná forma usporiadania spoločnosti.

Na jednej strane tu teda máme obrovský počet prívržencov pravicového extrémizmu, na druhej takmer identický počet tých, čo drukujú demokracii. Zjavne množstvo ľudí nechápe, že demokracia a pravicový extrémizmus sa navzájom vylučujú.

A že vzhľadom na obrovské číslo, ktoré tvoria rôznorodé menšiny, či už etnické, národnostné, alebo iné, by mlyn pravicového extrémizmu v prípade slobodného mletia zomlel aj veľkú časť vlastného voličstva.

V optike tohto výskumu je teda opäť na mieste otázka, ako je to s tými, čo nedovidia za roh. A súčasne aj otázka, ako vysvetliť tým, ktorí chcú v Národnej rade zastupovať tolerantnejšiu časť Slovenska, že spolčovať sa so zlom znamená zlo podporovať, hoci aj s dobrým úmyslom poraziť ho.

Ako inak mohla nastať absurdná situácia, keď napríklad do kresla šéfky parlamentného výboru pre ľudské práva zasadla Erika Jurinová, jedna z čelných predstaviteliek boja proti ľudským právam. Spomeňme aspoň jej angažovanie sa proti prijatiu stratégie ľudských práv, za takzvané rodinné referendum či za uväznenie žien po umelom oplodnení.

„Rešpektujeme dohody o rozdelení počtov výborov medzi opozíciu a koalíciu,“ ozýva sa z parlamentu. Nuž, škoda, že z tejto hry vypadli princípy. Takže nabudúce si niečo povieme o súvislostiach výsmechu do tváre ľudských práv a hrozby politického puču.

© Autorské práva vyhradené

8 debata chyba
Viac na túto tému: #prieskum #pravicový extrémizmus #etnicita