Stromobrana

Pred pár rokmi som chovala kozičku. Chcela som kúpiť k Veľkej noci kozľacinu, domov som prišla s kozliatkom Micou. Koza krížená s kamzíkom.

13.04.2016 14:00
debata (18)

Koza bude za mnou chodiť, šklbkať trávičku a drckať ma do nohy. Selanka. Nepáčilo sa mi, ako skákala hore-dolu po záhrade, pritĺkla som jej kolík a uviazala ju. Každý deň sa utrtrtr, utrhla. Najskôr zožrala trávičku, potom vinohrad, napokon všetky ruže a jahody.

„Mama, ako tej Micke vonia papuľka!“

„Aj mne by voňala, keby som jedla len ruže a jahody!“

Z Micky sa stala Mica, podrástla, a keď sa utrhla, preskočila plot k susedom a poďho na vinohrad. Alebo vyskočila na niektorý z ovocných stromov a obžierala lístie, pokiaľ dočiahla. Koza krížená s kamzíkom.

„Susedááá, máte u nás kozu! Uväzujte si ju!“

Skákala som cez ploty, naháňala Micu po záhradách.

Uviazala som si trakovicu a chodila za humná na agáčinu.

„Hm, keď si predstavím, ako si sa vrátila z Francúzska, kabelka, voňavka, a teraz beháš s trakovicou,“ smiala sa mama.

„Vé-e-e-e ronáááá, kdé-e-e-e máš kozu?“ pokrikovali na mňa kamaráti.

Záhrada ako púšť a ja dennodenne po meste a za humnami s noškou. Šklbala som, čo som našla, moja koza nikdy nemala dosť. Aj z autobusu som pozerala, kde čo rastie, poobede by som to mohla prísť natrhať Micke. Napokon som sa unavila a darovala ju. Začala som sa báť, že ma zožerie.

Spomenula som si na Micku, keď vidím a čítam ako šafárime a rúbeme stromy hlava-nehlava. Akoby sa za hlavným mestom usadila hydra či sedemhlavý drak, ktorý otvára nenažranú papuľu a namiesto rozprávkovej princeznej čaká na drevo.

Dreva a stromov už dosť bolo, krajina je spľundrovaná, tak pílime v meste. Spomeniem len Bratislavu. Žilinská, Štefánikova, Námestie Prvého apríla, okolie Reduty a napokon ostrov Sihoť. Nenažranú hydru, zdá sa, treba kŕmiť. Pílime, likvidujeme, oháňame sa chorobami, Nórskymi (!) fondmi, predsedníctvom v EÚ.

Len neviem, čo také pekné budeme ukazovať, nehovoriac o tom, že ide o necitlivý a drastický zásah do prírody, od ktorej sme fatálne závislí. Mesto sa už dávno malo obohnať čiernym súknom a mal sa hľadať ktosi, kto ho zachráni. Pol „tohto“ kráľovstva by som nechcela ani zadarmo!

Zákony o pôde a lesoch, o ochrane prírody sú nastavené zle, treba ich zmeniť a príroda si poradí. Kašlime na štiepku, ak treba kvôli nej likvidovať stromy, lebo o chvíľu ich budeme musieť chodiť po nociach píliť do Rakúska, Maďarska či Poľska, k susedom, aby sme hydru nakŕmili.

Pán Kotleba organizuje hliadky, ktoré budú behať po vlakoch a kontrolovať, či sa v nich slušne správame. Keďže poznáme jeho názory, vieme si predstaviť, koho bude v tých vlakoch prenasledovať. Začne to Rómami, potom z nich vykúria čiernych, žltých, napokon Židov, potom možno aj chorých, šak kto sa má na nich chorých pozerať, a napokon…

Napokon možno budeme mať vlaky, ktoré všetkých tých, čo sa nám nepáčia, niekam v noci odvezú. Kurnik, spomeňte si! Ak potrebujeme nepriateľa, stojí pred nami s pílkou v ruke alebo s papierom, ktorý mu píliť dovoľuje, a ničí stromy v lesoch, popri cestách aj v hlavnom meste. Vonia mu papuľka z tých sladkých rečí. Navrhujem stromobranu!

© Autorské práva vyhradené

18 debata chyba
Viac na túto tému: #obrana #koza #Marian Kotleba #strom