Jej kritika, že ľudskoprávne mimovládne organizácie nedokázali mladým ľuďom ponúknuť svoje ideály dostatočne príťažlivo, je sčasti oprávnená, ale samozrejme, nevysvetľuje všetko. Celospoločenská debata o úlohe a možnostiach mimovládok je v tejto súvislosti a v danej situácii nesmierne potrebná.
Dôvod, pre ktorý sa musí diskusia o občianskej zodpovednosti odohrávať do hĺbky a prierezovo vo všetkých segmentoch spoločnosti i establišmentu, je veľmi vážny. Ide o postupný prerod demokracie v „korytokraciu“, a čo je vo výsledku to najhoršie, v systém vytláčania ľudskej dôstojnosti za mantinely demokracie.
Ak je náboženstvo povinne voliteľným predmetom, preferovaným naprieč celým školským systémom na úkor etiky a ideologicky nezaťaženého vedenia k občianskemu povedomiu, ak prísun pravdivých informácií o našich vlastných dejinách zostáva viac-menej v rukách osvietených jednotlivcov a nie celého vzdelávacieho systému, potom je logické, že ani Slovensko neobchádza mráz, prichádzajúci extrémne sprava.
Laco Oravec, šéf Nadácie Milana Šimečku, vyslovil myšlienku, že si, žiaľ, musíme začať zvykať na to, že „hnedé“ strany sú súčasťou politického spektra po celej Európe. Ako problém vníma, a v tom tkvie zákernosť slovenského špecifika, že takzvané systémové, zatiaľ väčšinové strany namiesto jasného odmietavého postoja hrajú s fašistami nebezpečnú hru na zahmlievanie. Lapať akýchkoľvek voličov je pre ne viac ako zachovanie princípov demokratického právneho štátu.
Na pamäti by sme mali mať aj názor sociológa Michala Vašečku, ktorý po porotcovskej účasti na nedávnej Olympiáde ľudských práv zdôraznil, že „pre budúcnosť Slovenska môže byť rozšírenie výchovy k ľudským a menšinovým právam dôležitejšie než dôraz na tradične preferované predmety, ako je matematika či slovenský jazyk“.
Po prečítaní zdravie ohrozujúcej diskusie pod rozhovorom s Vašečkom sa nedá, než s ním súhlasiť. Nasledujúca veta patrí k tým „slušnejším“, ale na vytvorenie si vlastného obrazu postačí: „Olympiáda ľudských práv? Človeku sa už rozum zastavuje, čím sa dnes niekto zaoberá a na čo idú peniaze. Kam sa hrabe goeblesovská propaganda.“
Leitmotívom diskusií pod podobnými článkami sú vulgárne osobné invektívy, neskrývaný agresívny odpor k menšinám a hrubá neznalosť tém, ku ktorým sa „diskutéri“ vyjadrujú s ľahkosťou odisteného kalašnikova.
Tradične kresťanské Slovensko je de facto nekresťanské (čítaj zlé) až do špiku kostí. A spolu s kotlebovcami, matovičovcami, kollárovcami, dankovcami a ďalšími odtieňmi hnedej v parlamente sa ním veľmi rýchlo môže stať aj de iure.
Je čas vytiahnuť zo zálohy zákonné mantinely na ochranu demokracie, začať ich používať a pridať k nim obrovskú dávku štátnej podpory všeobecnej vzdelanosti a občianskej zodpovednosti.