Petra je fashionblogerka, šije a navrhuje šaty aj ich predvádza. Pekná je ako bábika, ktoré zbiera. Šaty šije v rukách. To, čo ju najviac zaujíma okrem módy a dizajnu, je „udržateľná móda“. Hovorí o podpore domácich tvorcov, o šití a prešívaní použitého šatstva trebárs zo sekáčov.
Keď sa na ňu pozerám, vidím, že sa jej darí. Vždy nahodená, učesaná, vlastnoručne ušité šaty. Decká, ktoré k nám chodia, ju žerú aj s navijakom. Aj tí, ktorým hovorí o tom, prečo je dobré stravovať sa doma, zavárať, nekupovať plasty…
Sedím za knihovníckym pultom, počúvam a zdá sa mi, že pre týchto malých to bude musieť byť povinná jazda, aj keď my, o generáciu starší, môžeme mať dojem, že sa nás ekológia ešte netýka.
Pamätám si, ako sme sa pred rokmi smiali na vtipe: „Ktorí sú to tí biopestovatelia? Tí, čo striekajú stromy v noci!“ Ale dnes mám v Modre „pod ukolom“ štyri kontajnery – na plasty, papier, bio a netriedený odpad. Zavše stojím so staniolom alebo nejakým obalom, a nie som si istá, kam s ním.
Inokedy sa čudujem a žalujem, že moje biele nevesty, tak husto rozkvitnuté višne, nemajú ovocia, koľko sa na jar ukazuje. Nebzučia totiž včelami, ako bzučali stromy, keď som bola malá. Broskyne zase majú kučeravosť skôr, ako odkvitnú, olamujem im choré lístočky a hádžem do pahreby.
Aj my, čo sme nemali o ekológii ani potuchy, sa dnes nestačíme čudovať a nejako podvedome cítime, že recykluj, prerob a znovu použi je múdrejšie ako kúp. A tí najnecitlivejší z nás takmer povinne čítajú články o znečistení pôdy, o pesticídoch a továrenskom odpade.
Začiatkom roka sme si vymysleli projekt Zastavte sa na chvíľočku a pridajte očko k očku. Chceme deti učiť o ekológii trebárs i rozhovormi o móde a tradícii, naučiť ich šiť, vyšívať, háčkovať aj pliesť, nájsť v knižkách pekný svet! Móda nepotrebuje drahé látky, tie fajnové Peťa nakúpi v second hande. Ona u nás v knižnici tie stretnutia s módou v podobe kurzov šitia či vyšívania bude viesť.
Na nádvorí potom urobíme módnu prehliadku. Aby ľudia videli, že sa to dá. Aj aby videli, že sa to dá i v knižnici (lebo knihy možno o chvíľu tiež budú „ohrozený druh“), hoci ten najohrozenejší je v súčasnosti človek.
Ešte stále je finále v podobe mohutnej ekologickej katastrofy kdesi v nedohľadne, hoci o kríze sa hovorí a hovorí sa o nej i s celkom malými deťmi. Hovorí o nej aj módna návrhárka a blogerka Peťa, no svietia jej oči, lebo aj takto sa to dá.
Neprodukovať odpad začína u každého doma v kuchyni, v kúpeľni či v šatníku pred zrkadlom. Možno je to ťažšie, ako ísť v sobotu na brigádu a zbierať odpad v mieste, v ktorom žijeme, či kopiť recyklovateľný papier a triediť odpad. Treba aj nechcieť, a to nechcenie nám ľuďom ide veľmi ťažko.