Ale pozitívne sa dá hodnotiť, že obsah dokumentu reaguje na súčasné problémy s vymožiteľnosťou práva, najmä pokiaľ ide o postavenie subdodávateľov v stavebníctve a o ochranu práv spotrebiteľov, ktorí si obstarávajú vlastné bývanie. Treba hlavne urýchliť, aby sa navrhnutými zmenami znížil rozsah fušerstva a nekvality v tejto oblasti developerských projektov zvýšením zodpovednosti firiem a ich manažérov.
Proklamované znižovanie dane zo zisku pre firmy a zrušenie daňových licencií možno označiť len ako plnenie volebných sľubov pravicových strán vo vládnej koalícii. Predovšetkým keď si uvedomíme, že Slovensko patrí medzi málo krajín, ktoré nemajú žiadne dane z dividend. Komicky vyznieva deklarované prehodnotenie daňovej a účtovnej legislatívy s cieľom podporiť investície v situácii, keď ešte len druhý rok platia na dvojnásobok predĺžené lehoty na účtovné odpisovanie nehnuteľností určených na bývanie alebo administratívu.
To, čo v programovom vyhlásení chýba, sú nástroje na zvýhodnenie viacdetných rodín s pracujúcimi rodičmi prostredníctvom daňových úľav. Stačilo by napríklad zvýšiť daňový bonus na druhé a ďalšie dieťa pre rodičov s pracovnými príjmami.
Dnešný model rovnakého daňového bonusu na každé dieťa je síce jednoduchý, ale zároveň neefektívny, pretože na daňovú úľavu na dieťa majú nárok aj ľudia zarábajúci oveľa viac ako predstavuje priemerná mzda v krajine. Štát tak vlastne podporuje aj tých, ktorí to z pohľadu svojich príjmov vôbec nepotrebujú. O vhodných zmenách v parametrickom nastavení sociálnej politiky cez daňový bonus však v plánoch novej vlády nenájdeme ani zmienku.
Všetky krajiny EÚ pritom čelia demografickej kríze spojenej s malým počtom detí v populácii, čo zhoršuje vyhliadky na udržateľnosť dôchodkového systému. Skúsenosti zo zahraničia dokazujú, že previazanosť budúcich dôchodkov s nevyspytateľným vývojom akciových trhov môže viesť v penzijných fondoch k riadnemu prievanu s rizikom nízkych dôchodkov pre sporiteľov.
V Česku preto začnú zvýhodňovať rodičov, ktorých pracujúce deti platia odvody, formou vyšších dôchodkov. Je to logický krok, lebo práve z odvodov štát vypláca penzie. Počet poistných rokov potrebných na vznik nároku na starobný dôchodok je však u našich susedov oveľa vyšší. Pokiaľ na Slovensku postačuje, aby človek odpracoval 15 rokov a má nárok na dôchodok, v Česku to od roku 2018 bude dokonca až 35 rokov!
Nedôveryhodne tiež pôsobí presvedčenie, že sa našej krajine podarí aj po avizovanom masívnom zvyšovaní výdavkov na obranu a po etapovitom zvyšovaní platov v školstve dosiahnuť do konca volebného obdobia vyrovnaný rozpočet verejných financií. Za uplynulé dve dekády sa nám takýto úspech nepodaril, ale hádam tentoraz to už bude iné.