Stratení hrdinovia

Na ôsmeho mája pripadne sviatok Deň víťazstva nad fašizmom, 71. výročie ukončenia jednej z najväčších katakliziem ľudstva v dejinách. Na vojne sa zúčastnilo 61 štátov, ich obyvateľstvo tvorilo 80 percent vtedajšej populácie.

08.05.2016 15:00
debata (1)

Celkový počet obetí sa dodnes iba odhaduje, dosiahol približne okolo 70 miliónov zmarených ľudských životov. Vo vojnou dotknutých štátoch Európy je pravdepodobne iba málo širšie ponímaných rodín, ktorých by sa vojna priamo nedotkla.

Zo strohých čísel sa však nikdy nedozvieme o trápeniach sprevádzaných všeobecným nedostatkom ešte aj dlho po vojne. O rokoch ťažkej práce, skromného a biedneho života vo všetkých oblastiach, teda o obnove materiálnych podmienok a zložitej rekonštrukcii kultúrnych hodnôt.

Spomienky na hrdinov, ktorí neváhali nasadiť či položiť život v tomto neľahkom zápase, postupne bledli. Pochádzali z mnohých národov, bojovali v neľudských podmienkach, často s nezmerným sprievodným utrpením, ku ktorému patrili hlad, zima, straty blízkych a priateľov.

Víťazstvo nad fašizmom stálo mnoho obetí a obraz hrdinov bol spočiatku vcelku jasný a jednoznačný. Akoby sa začal zahmlievať až s pádom bipolárneho sveta, so skončením studenej vojny. No už počas nej sa vytváral akýsi „rozpoltený“ obraz protifašistických bojovníkov zo Západu a z Východu, spojený spravidla s prehliadaním „tých druhých“.

Do pomerne ustálených predstáv začala v rozmanitých podobách presakovať tzv. alternatívna história. Samotný boj proti nacistickému Nemecku sa jednostranne stotožňoval výlučne s komunizmom a vystúpenie proti totalitnému systému sa síce akosi nevdojak, no predsa, prenieslo i na tých najstatočnejších.

Spochybňovanie povstalcov, partizánov, ba vôbec účastníkov odboja akoby spôsobilo paradoxný efekt. Kníhkupectvá sa začali viac zapĺňať spomienkami celkom iných „hrdinov“, teda tých z opačného brehu.

Určite sa to stretlo s prirodzeným záujmom, no pri nedostatku objektívnych informácií začal najmä u značnej časti mladých ľudí nastupovať nekritický obdiv, ktorý sa spájal s prehliadaním mnohých podstatných súvislostí.

Istotne si so záujmom prečítam spomienky Hitlerovho ministra Alberta Speera, no príliš sa tam nezdôrazňujú napríklad čisto ekonomické podmienky jeho „úspechov“ a jeho „plnenia povinností“. To znamená doslovne smrtonosnú otrockú prácu miliónov zahraničných robotníkov, zajatcov, väzňov koncentračných táborov, rabovanie všetkých európskych zdrojov.

Životnosť v práci nebola dôležitá, pretože za desaťtisíce mŕtvych bezprostredne nastupovali násilím donucovaní ďalší. Nespomína sa tam dokonca ani strach z víťazstva fašizmu v satelitných štátoch nacistického režimu. Veď prečo aj so „spojeneckým“ Slovenským štátom uzatvorila Tisícročná ríša zmluvu iba na dvadsaťpäť rokov?

Náš vodcom predurčený osud bol v tomto zmysle istý a jasný. Keby sa do toho nezamiešali tí, často anonymní a neznámi, hrdinovia, ktorí aj za celkom nepriaznivých okolností stáli na našej strane. A na nej už vždy zostanú, kým si ich neprestaneme ctiť.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #druhá svetová vojna #Deň víťazstva nad fašizmom