Ak v skutočnosti niekto môže cítiť úľavu, nie sú to Gréci. To jediné, čo v konečnom dôsledku skutočne získali, je súhlas s uvoľnením druhej tranže pôžičky. Peniaze, samozrejme, nezostanú im. Pôjdu najmä na zaplatenie záväzkov medzinárodným veriteľom. Okrem toho, za túto „pomoc“ musela Tsiprasova vláda zaplatiť schválením ďalšieho zvýšenia daní a škrtov dôchodkov.
Druhá, dôležitá časť stredajších záverov Rady EÚ pre hospodárske a finančné záležitosti (Ecofin) – o znížení gréckeho dlhu – môže byť pre Atény ťažko úľavou. Prísľub takéhoto riešenia dostala grécka vláda už minulý rok, keď musela kapitulovať pred diktátom medzinárodných veriteľov. Odvtedy však Berlín, s pomocou niektorých ďalších krajín eurozóny, akúkoľvek diskusiu na túto tému efektívne blokoval.
Napokon neustúpil pre racionálne argumenty ani žiadostiam aténskej vlády. Ustúpil preto, že ak by sa otázka neudržateľne vysokého gréckeho dlhu neriešila, Medzinárodný menový fond sa z operácie stiahne. Merkelovej vláde by odchod MMF výrazne skomplikoval situáciu. Pôžičku Grékom by musela znova obhajovať v parlamente, no nemohla by sa plne spoľahnúť ani na podporu vlastných poslancov. Ak by aj diskusiu ustála, politické škody by boli veľké.
Lenže aký to bol ústup? Z krátkodobého hľadiska Grékom iba odpustili zvýšenie úrokovej miery na časť pôžičiek, ktoré ich čakalo na budúci rok. Pokiaľ ide o znižovanie celkovej výšky dlhu, Ecofin nesľúbil konkrétne číslo. Vyhlásil len, že v budúcnosti by dlhová služba Grécka nemala prekročiť 15 percent HDP (v strednodobom) a 20 percent (v dlhodobom horizonte). Ako sa to dosiahne, bude vecou ďalších rokovaní po ukončení súčasného pôžičkového programu v roku 2018. Teda po francúzskych prezidentských, no najmä po nemeckých parlamentných voľbách. Európski veritelia zároveň explicitne odmietli zníženie nominálnej hodnoty dlhu. Inak povedané, nijaké skutočné úľavy.
Nie je dôvod očakávať, že o dva roky bude Grécko schopnejšie splatiť dlh ako dnes. Ťažko tiež predpokladať, že v tom čase skupina hardlinerov vedená Nemeckom zázračne zmení názor a pristúpi na racionálne a potrebné škrty dlhu. Rovnako ťažko sa dá predstaviť, že budú súhlasiť so vznikom európskych dlhopisov či iných nástrojov, ktoré by preniesli časť dlhového bremena na spoločné plecia. Aténam tak v roku 2018 asi zostane jediná rozumná možnosť: odchod z eurozóny.
Ak sa niekto môže cítiť spokojný, je to nemecký minister financií Wolfgang Schäuble. Hlavným výsledkom dohody o riešení gréckeho dlhu je, že MMF sa zatiaľ z operácie nestiahne. Politické komplikácie v Bundestagu nateraz nehrozia. Napriek predchádzajúcim požiadavkám fondu odpustenie dlhu nie je na programe dňa. Všetky dôležité rozhodnutia odložili na neskôr. S predvídateľným výsledkom. A plán „očisťovania eurozóny“ môže pokračovať.