Nazvime hrdinku nášho príbehu Najlepšia katolíčka. S jej milou pokojnou tvárou a éterickým úsmevom sme sa stretávali na verejnej pôde Kresťansko-demokratického hnutia i v reklamných spotoch, ktoré hlásali referendové „evanjeliá“ o jedinej správnej rodine. Takej, v ktorej sa jedna dobrá heterosexuálna mama stará o jedného rovnako dobrého heterosexuálneho ocka a o párik nemenej milých dietok, a nikdy inak!
Len na vysvetlenie: slovo „evanjeliá“ som uviedla v úvodzovkách, pretože som sa o poslaní evanjelia dočítala, že „je to príbeh o Duchu Svätom, ktorý túži premeniť každé ľudské srdce prúdom Božej lásky a milosti“. Čo príbeh slovenského „rodinného“ referenda z februára 2015 rozhodne nebol.
Ako sa to hovorí? Že karma je zdarma? Alebo povedané jazykom z kazateľníc, božie mlyny melú pomaly, ale iste. Zdá sa, že tvár KDH a februárového referenda prežíva životnú krízu. Jej rodina stojí na križovatke. Visí nad ňou hrozba rozvodu. Súdiac podľa vyjadrení ľudí z katolíckeho prostredia na sociálnej sieti, nie je to iba klebeta. Ale aj keby išlo v tejto konkrétnej rodine iba o klebetu, nič by to nemenilo na životnej realite takmer polovice slovenskej dospelej populácie.
Štatistiky nepustia. Ak sa rozvodovosť týka asi 40 percent národa, zákonite sa týka aj tých, ktorí si na referendový karneval nasadili masku „som lepší ako vy“. Na mieste je teda otázka, čo všetkých tých, ktorí pomohli zabetónovať ľudské práva do diskriminačných ústavných floskúl, vedie k presvedčeniu, že práve oni majú oprávnenie diktovať iným ľuďom, ako majú žiť. Že vôbec majú právo niekomu vnucovať svoju ideologickú mytológiu!
Zhrňme si poňatie rodiny podľa strihu Najlepšej katolíčky: tradičné hodnoty odtiaľ potiaľ, môjho osobného života sa netýkajú, iba vášho. A zatiaľ čo český ústavný súd 28. júna 2016 otvoril cestu k osvojeniu detí v registrovaných partnerstvách, ktoré v Česku oficiálne fungujú už desať rokov, a zatiaľ čo OSN práve prijala prelomovú rezolúciu o ustanovení funkcie nezávislého experta v oblasti ochrany pred násilím a diskrimináciou z dôvodu sexuálnej orientácie a rodovej identity (asi vedela prečo), Slovensko hrdo kráča opačným smerom a oblažuje svoje obyvateľstvo miestnou špecialitou: „Robme iným to, čo nechceme, aby niekto robil nám.“
Užívať si vymoženosti slobôd svetského štátu a popritom robiť všetko pre to, aby ostatných zväzoval ideologický diktát neslobody, je nepekné. Napriek tomu – či vlastne práve preto – želám všetkým „najlepším“ katolíčkam a katolíkom, aby svoje krízy prekonali a aby pochopili, že život netvoria iba rovné, niekým iným nalinkované cesty, ale predovšetkým naše vlastné, na ktorých nikomu neubližujeme. Alebo sa o to aspoň snažíme.