Nechcem sa teraz zaoberať kauzou Bašternák a podvodmi s DPH. Jej vyšetrovanie je v rukách našich orgánov, o ktorých efektívnosti a nestrannosti nemám, mimochodom, žiadne plané ilúzie. Bohužiaľ. Nechcem sa zaoberať ani otázkou, či by mal Kaliňák odstúpiť. Po prvé, formulácia „mal by“ evokuje normatívne otázky o povinnosti, morálke, svedomí. Týchto predstáv sme sa už v súvislosti so slovenskou politikou asi vzdali. Bohužiaľ. Po druhé, budúcnosť jeho zotrvania v pozícii ministra, ktorý má okrem iného dohliadať na presadzovanie práva (sic!), je vecou mocenských záujmov a vzťahov vnútri Smeru a vládnej koalície. Tretíkrát, bohužiaľ.
Zaujímavý je širší kontext politického útoku francúzskej europoslankyne na „najlepšieho ministra vnútra“ (no dobre, aspoň nepíše trápne recenzie ako Vladimír Palko). Najprv tá menej podstatná vec. Slovenská vláda, napriek všetkým prípravám na predsedníctvo, podcenila Európsky parlament.
Možno sa nechala uspať skúsenosťou z Národnej rady, ktorá je v otázke kontroly exekutívy dlhodobo teatrom provládnych pridržtašiek a opozičných štatistov a šašov (česť výnimkám). Možno to bolo lenivosťou. Obehali si najväčšie politické skupiny a nejaká Eva Joly zostala mimo radaru. Patrí predsa k menej významným Zeleným. Čo na tom, že má za sebou minulosť nekompromisnej bojovníčky proti korupcii. Čo na tom, že práve v oblasti práv a spravodlivosti (Kaliňák dostal rétorickú facku vo Výbore pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci) má toho slovenská vláda – a minister sám – politicky dosť za ušami: migrácia, Rómovia, šírenie xenofóbie, korupcia…
Dôležitejšie, ako naše potknutie na začiatku predsedníctva, je však to, prečo si europoslankyňa podala Kaliňáka. Eva Joly patrí medzi najväčších zástancov zriadenia Úradu európskeho prokurátora s reálnymi silnými právomocami. Medzi ne má patriť aj vyšetrovanie podvodov s daňou z pridanej hodnoty.
Tie majú čoraz častejšie medzinárodný rozmer a národné úrady na ne začínajú byť krátke. Okrem toho, časť vybranej DPH tvorí jeden z príjmov európskeho rozpočtu. Efektívne vyšetrenie podvodov je teda spoločným, európskym záujmom. Vo svetle súčasných udalostí, nie je to krásna predstava? Daňové podvody – kauzy ako Bašternák, Chovanec a iks iných – vyšetrí nezávislý európsky úrad. Niekto, koho nemusia trápiť lokálne politické spojenectvá a kamarátšafty…
Vytvorenie úradu bolo dlho zablokované. Práve počas slovenského predsedníctva sa však otvoril politický priestor na dosiahnutie dohody. Ako predsednícka krajina by sme sa o ňu mali snažiť – pol roka budeme pod drobnohľadom. Úrad európskeho prokurátora spadá vecne pod ministerku Žitňanskú. Ak to myslí s právnym štátom a so spravodlivosťou na Slovensku vážne, toto je pole, na ktorom sa oplatí zabojovať.