Oficiálne štatistiky Eurostatu kreslia trochu iný obraz. Podľa nich sú príjmové nerovnosti v EÚ už od rozšírenia v 2004 na stabilnej úrovni, s malým nárastom po roku 2013. V kontexte hospodárskej krízy a postupného okresávania sociálnych práv a benefitov by to nebola zlá správa. Problém však spočíva v metodike. Eurostat vypočítava priemer nerovností v jednotlivých členských štátoch, čo však nehovorí nič o rozdieloch medzi najbohatšími a najchudobnejšími občanmi únie.
Ekonómovia Michael Dauderstädt a Cem Keltek prinášajú reálnejší obraz. Porovnanie príjmov najhoršie a najlepšie zarábajúcej pätiny Európanov ukazuje, že zatiaľ čo po rozšírení nerovnosti rýchlo klesali, s príchodom finančnej a hospodárskej krízy sa trend zmenil. Po ich rýchlom náraste a miernom poklese sa od roku 2011 držia na stabilnej úrovni – vyššej, než reportuje Eurostat. Najlepšie zarábajúca pätina má viac ako deväťkrát (resp. šesťkrát, vyjadrené v parite kúpnej sily) vyšší príjem, než spodných 20 percent.
Za stagnujúcimi nerovnosťami sa ukrývajú dva trendy, ktoré sa čiastočne vyvažujú. Zatiaľ čo HDP chudobnejších členských krajín EÚ rastie priemerne rýchlejšie ako v bohatších, nerovnosti vnútri väčšiny štátov narastajú. Najrýchlejšie sa to dialo v Nemecku, Estónsku, na Slovensku a vo Veľkej Británii.
Nemožno to vidieť len ako dôsledok hospodárskej krízy: nemecká ekonomika ju prestála relatívne dobre, podobne slovenská. Británia nie je súčasťou eurozóny a niektoré problémy ju obišli, Estónsko prešlo prudkým prepadom v rokoch 2008 a 2009, nasledovaným rýchlym rastom a potom stabilizáciou mierneho rastu HDP. Dôležitým faktorom rastu nerovností (alebo v niektorých prípadoch ich tlmenia) sú politiky vlád.
Ukazuje to porovnanie rokov 2013 a 2014. Väčšina EÚ v tom čase zažívala mierne hospodárske oživenie. Profitovali z neho najmä najviac zarábajúci. Takmer vo všetkých krajinách platil trend: čím vyššia príjmová skupina, tým silnejší nárast. V niektorých štátoch, Slovensko nevynímajúc, príjmy najmenej zarábajúcej pätiny dokonca klesli (pričom najbohatšia pätina si u nás prilepšila o vyše osem percent).
Finančná a hospodárska kríza otriasla sociálnou súdržnosťou v Európe. Politika rozpočtových škrtov tieto dôsledky ešte zostrila. Z mierneho hospodárskeho oživenia zase profitovali najmä lepšie zarábajúci. Jedným z dôvodov môže byť, že sa začínajú prejavovať dôsledky tzv. štrukturálnych reforiem, ktoré oslabujú pozíciu zamestnancov v kolektívnom vyjednávaní.
Ak sa chce Európa vyhnúť dôsledkom rastúcej priepasti rozdeľujúcej spoločnosť, potrebuje iné štrukturálne reformy: posilnenie sociálnych služieb a redistribúcie efektívnejším zdanením vyšších príjmov a majetkov, zvýšenie nízkych príjmov z práce, na úkor príjmov z kapitálu.