Každý si pamätá, ako sa pri riešení tamojšej krízy tvrdilo, že je to ich chyba, Gréci sú leniví, žijú si nad pomery. Odbornú debatu zamorili floskuly o zlom štáte, o zlej sociálnodemokratickej vláde, ešte horšej – ľavicovej Syrize. Hlavnú rolu vo finančnom „ozdravovaní“ gréckeho dlhu zohrala Trojka (Medzinárodný menový fond, Európska centrálna banka a Európska komisia) v pozadí s Nemeckom. Grécku naordinovali tvrdé škrty vo verejných výdavkoch, o. i. zníženie dôchodkov či miezd vo verejných službách.
Nedávno však uzavrela nezávislá hodnotiaca komisia (IEO) v rámci MMF hodnotenie zásahu v Grécku, ktorého „záchrana“ trojnásobne prekročila finančné limity inštitúcie. Verdiktom je, že top zamestnanci zavádzali správnu radu, urobili sériu kardinálnych chýb, pokiaľ ide o Grécko, ignorovali signály krízy, nepochopili základné princípy fungovania menovej únie a nemali pripravený záložný plán. V Grécku šlo o chyby gigantických rozmerov. Za prvé tri roky politík škrtov prišlo o 11 percent HDP, ako člen eurozóny nemohlo použiť fiškálne nástroje na vyrovnávanie efektov škrtov, devalváciu meny. Výsledkom bolo HDP o 25 percent nižšie ako prognóza, strata 28 percent národného príjmu, o 10 percent vyššia nezamestnanosť, ako to „plánovači naplánovali“. Škrty a predátorská privatizácia boli Grécku nanútené napriek tomu, že od začiatku bolo jasné, že pod ich tlakom krajina upadne do špirály recesie a pôžičky nesplatí. Podľa záverov nešlo o záchranu krajiny pod Akropolou, ale o rekapitalizáciu bánk, kde aj väčšina záchranného balíka pre Grécko skončila.
Cena za toto fatálne zlyhanie nebola malá. Okrem plošného zníženia miezd o štvrtinu, ohrozenia vyplácania verejných miezd a dôchodkov znamenala zhoršenie zdravotnej starostlivosti, neschopnosť zabezpečovať sociálne platby, 15 percent obyvateľstva žije v extrémnej chudobe, viac než tretina ohrozuje chudoba, každý druhý mladý človek je nezamestnaný, štát musí rozpredávať ostrovy.
Prístup ku Grécku, jeho ponechanie napospas takmer bankrotu s tvrdou cenou, ktorú znášajú bežní ľudia, to je to, čo rozkladá úniu zvnútra. Výsledkom je vzostup neonacistov a strata podpory EÚ zo strany časti európskej ľavice. MMF nech sa Grécku ospravedlní, kľúčoví manažéri nech sú vyhodení a ihneď nech sa prehodnotia jeho makroekonomické stratégie.
Správne riešenie pritom bolo od začiatku dostupné a nebolo zložité. Základný problém súčasnej EÚ je, že úniou je a zároveň nie je. Ekonomická únia a eurozóna nemôžu fungovať bez únie politickej, bez spoločného rozpočtovania, ktoré ochráni periférne ekonomiky pred iracionálnym pôsobením trhov, pred ďalšími krízami gréckeho typu. To, čo EÚ potrebuje, je demokratická federalizácia a silnejšia integrácia, inak môžeme ako Grécko skončiť viacerí. S tým, že naše dlhy už budeme splácať čínskym veriteľom.