Po novom si tak napríklad bývalí vojaci z povolania alebo policajti, ktorí majú vyšší výsluhový dôchodok, môžu vybrať do posledného centa všetky nasporené peniaze z II. piliera bez toho, aby sa museli unúvať osloviť niektorú zo životných poisťovní. Samozrejme, iba v prípade, ak v civilnom sektore odpracovali aspoň pätnásť rokov, ktoré sú minimálnym obdobím dôchodkového poistenia. Podľa medializovaných informácií sa podľa nových pravidiel môže dostať k výplate aspoň časti hotovosti z dôchodkových úspor až polovica sporiteľov.
Možnosť vyberania dôchodkových úspor je však v rámci celej Európy doslova raritou, pretože zvyšuje riziko chudoby jednotlivca v starobe a zároveň hrozbu pre verejnú správu (mestá, obce), že náklady na opatrovateľskú službu alebo penzión pre odkázaného seniora zaplatia zo spoločných zdrojov, ktoré potom budú chýbať na budovanie a obnovu infraštruktúry v regiónoch.
Okrem toho pripravovaná zmena bude reklamou pre II. pilier. Nová legislatíva z dielne rezortu práce akoby pílila konár, na ktorom sedí Sociálna poisťovňa, a vytvárala diery v udržateľnosti financovania sociálneho systému. Najmä ak berieme do úvahy skutočnosť, že priemerné náklady na pobyt seniora v domove sociálnych služieb už teraz predstavujú oveľa viac, ako je nezodpovedne nastavená hranica príjmu 430 eur mesačne.
Možnosť výberu nezdanenej hotovosti časti dôchodkových úspor uprednostnia ľudia najmä vďaka tomu, že životné poisťovne im ponúkajú vo forme možnosti zakúpenia doživotnej renty absolútne neatraktívne alternatívy. Pripravovanú úpravu môžeme bez rozpakov nazvať spoločenským morálnym hazardom, ktorý zvýši riziko udržateľnosti financovania sociálnej starostlivosti na Slovensku z verejných prostriedkov. Zároveň sa vymazáva účel, pre ktorý bol celý systém navrhnutý ako alternatíva k dôchodkovému zabezpečeniu v starobe výlučne z priebežne vyberaných peňazí z dôchodkového poistenia.
Ak by navrhované zmeny dostali zákonnú podobu, mala by sa za hranicu posudzovanej penzie brať priemerná výška novopriznávaných dôchodkov, keďže tá je vyššia ako priemerná penzia dnešných seniorov. Vyťahovanie nezdanených peňazí nemá obdobu v iných krajinách, kde takéto mimoriadne príjmy automaticky podliehajú zdaneniu. Zaujímavé však nakoniec bude stanovisko Európskej komisie a MMF z pohľadu stability a dlhodobej udržateľnosti verejných financií.
Na záver si treba položiť otázku: Načo vôbec vznikol II. pilier odklonením toku peňazí z beztak deficitnej Sociálnej poisťovne na súkromné účty, keď ich majitelia úspor môžu vymeniť po novom trebárs za nový nábytok alebo dovolenku? Tak chce štát zodpovedne riešiť riziká spojené so starnutím populácie na Slovensku?