V Dánsku a Japonsku sa obslužné tradične považovalo za neslušné a čašníci sa mohli na zákazníka preto aj nahnevať, pretože tzv. servisný poplatok bol súčasťou ceny. A to bez toho, aby o tom niekto individuálne rozhodol, či účet pri platbe zaokrúhli, alebo nie. V dánskych kaviarňach preto patrilo k tamojším dobrým mravom, že zákazníkovi vydali drobné pri platení úhrady do posledného „haliera" (őre).
Dnes sa však v Dánskom kráľovstve topia nielen veľké grónske ľadovce, ale aj ľady v podobe obchodných zvyklostí v oblasti poskytovania obslužného. Zákazníkov tak v niektorých podnikoch čakali na stoloch tabuľky s nápisom, že poďakovanie personálu vo forme obslužného sa akceptuje.
Niektoré zdroje uvádzajú, že jedinou tringelty odmietajúcou krajinou zostáva už len Japonsko. V Česku najneskôr od februára budúceho roka bude mať väčšina podnikateľov povinnosť evidovať všetky hotovostné tržby prostredníctvom elektronickej registračnej pokladnice.
Podľa usmernenia rezortu financií sa povinnosť vydávať účtovné doklady zákazníkom bude týkať aj akéhokoľvek obslužného, bez ohľadu na jeho výšku.
Peniaze z prepitného od zákazníkov určené zamestnancom budú musieť firmy samostatne registrovať a pri vyplácaní pracovníkom ich zdaňovať ako hocijaké iné príjmy. Zamestnávatelia teda budú mať povinnosť uvádzať ich v samostatnej rubrike priamo na výplatnej páske zamestnancov.
Takáto odmena čašníkov asi nebude súčasťou ich riadnych pracovných príjmov, pretože inak by z nich museli platiť ešte aj odvody poistného. Potom by však čašník alebo výčapník v bufete dostal v čistom vyjadrení vo forme odmeny z obslužného ešte menej.
Na druhej strane by zaplatené sociálne odvody zvyšovali vypočítavané starobné a pozostalostné či invalidné penzie. Veď dôchodky bývalých čašníkov, hostinských a podstatnej časti živnostníkov vzhľadom na nízke oficiálne vykazované príjmy a z nich zaplatené odvody patria v Česku aj na Slovensku medzi najnižšie.
Obslužné v pohostinských a reštauračných zariadeniach možno z pohľadu slovenskej legislatívy považovať za dary, ktoré sú oslobodené od dane z príjmu. Podobný problém ako v Česku tak v zásade na Slovensku nehrozí.
Otázne však zostáva, prečo sú takéto pomerne nízke a ekonomicky takmer bezvýznamné príjmy bežných ľudí tŕňom v oku českej finančnej správy, ktorej prvoradou úlohou má byť plátanie veľkých daňových dier pri nadmerných odpočtoch DPH alebo preverovania súladu legálnych a zdanených príjmov použitých na nákup luxusného majetku.
Hrozba byrokracie a šikanovania malých podnikateľov a živnostníkov zavedením povinnosti vystaviť riadny účtovný doklad trebárs na jednu českú korunu, ktorú nechal zákazník zmrzlinárovi, preto vyznieva absurdne. U veľkej časti verejnosti iniciuje podozrenie, že v skutočnosti ide len o zámer politikov odpútať pozornosť v spoločnosti tak, aby sa namiesto dôležitých vecí zaoberala banalitami.