Nezdokladované zdravotné platené voľno je na Slovensku doslova raritou. Ak niekto nechce ísť do práce pre zhoršenie zdravotného stavu bez toho, aby musel povinne navštíviť lekára, obvykle to rieši napríklad formou krátkej dovolenky.
V Českej republike však v poslednom čase prebehla pomerne veľká diskusia o tom, či nie je v záujme firiem aj jednotlivcov umožniť v rámci jedného roka čerpať celkovo päť dní zdravotného plne plateného voľna. To by umožnilo zamestnávateľom vyhnúť sa situáciám, aby napríklad prechladnutý zamestnanec nekýchal na klientov alebo nenakazil ostatných kolegov a zákazníkov na pracovisku virózou.
Veľa pracovníkov totiž nechce riešiť malú zdravotnú indispozíciu hneď návštevou lekára alebo čerpaním dovolenky. Nehovoriac o tom, že predovšetkým krátkodobá pracovná neschopnosť je pre zamestnanca nevýhodná aj z pohľadu náhrady vo forme nemocenskej dávky.
Platené zdravotné voľno je vo svete známe pod pojmom „sick days“, pričom nárok na jeho poskytnutie je obvykle uvedený v rozsahu balíčka zamestnaneckých výhod ako súčasť kolektívnych zmlúv firiem, kde pôsobia odbory, alebo vo firmách umožňujúcich výnimočne svojim zamestnancom prácu z domu.
Pokiaľ niektoré firmy doplácajú svojim zamestnancom rozdiel medzi nemocenskou dávkou a ich riadnou mzdou, zdravotné pracovné voľno s náhradou mzdy v zozname benefitov obsiahnuté nie je. Možno by preto stálo za to, aby sa obdobná diskusia k tejto problematike rozprúdila aj u nás.
Slovensko je z pohľadu firiem považované za krajinu, ktorá má oproti zahraničiu príliš veľa štátnych sviatkov. Tie zvyšujú pracovné náklady podnikateľov spojených so zamestnancami. Ak sa pozrieme na frekvenciu štátnych sviatkov v mesiacoch august a september, treba sa naozaj zamyslieť, či by niektorý z nich nemal byť namiesto dňa pracovného voľna zmenený iba na pamätný deň. Zamestnanci by možno viac ocenili namiesto voľna cez štátne sviatky zavedenie možnosti čerpať napríklad dva dni plateného zdravotného voľna vtedy, keď im to vyhovuje.
Aby systémová zmena v podobe zdravotného voľna nebola zamestnancami zneužívaná na dodatočnú dovolenku, museli by byť definované aj podmienky prípadnej kontroly zo strany firiem. Spoliehať sa totiž iba na firemnú kultúru pracovníkov v podmienkach Slovenska by bolo asi nedostatočné a možno aj naivné.
V Česku zatiaľ platené zdravotné voľno v rozsahu maximálne päť dní ročne dostanú iba zamestnanci v štátnej službe platení z verejných zdrojov. Snaha o to, aby zamestnanci nechodili do práce chorí a zbytočne neplytvali dovolenkou, bude z pohľadu zdravotného voľna určite ešte dlho pre väčšinu zamestnancov iba vzdialenou hudbou budúcnosti.