Mám rada náš dvor, ako po ňom šibujeme koláče a ovocie hore-dolu a núkame sa navzájom, už mám doma kopu bielych tanierov a oni moje modré, a ozaj, dostala som od Lucie fungl nové čierne sandáliky. Sused Tibor počúva maďarské rozhlasové stanice a krásne starodávne maďarské pesničky, vždy mi núka deci vína, keď idem okolo. Jeho brat Štefan, alias Dartaňan, alias Frenky, takisto kamarát, počúva blues a hráva na gitare. Naša suseda háčkuje vnúčatám čiapky a svetríky, ich decká chodia k uršulínkam do centra v Modre tancovať. V našom dvore teraz padajú na zem figy aj zelenkavé vinohradnícke broskyne a ja mám zavše pocit, akoby to celé u nás na dvore bola taká hra.
Teším sa domov, vždy sa zastavím na kus reči, na cigu. Rozprávame si, kde sme boli, čo je nové v robote a čo sme zažili, čo budeme variť alebo piecť, smejeme sa. Zrazu je to, ako keď som bola malá a hrávala sa s bábikami, ibaže teraz je to všetko naozaj. Vravíme si o tých našich svetíčkoch, a neviem prečo, práve tieto farby by tomu môjmu svetu chýbali! Cigáni idú do neba, a my z nášho modranského dvora s figou, hroznom a vinohradníckymi broskyňami sa tam chceme dostať všetci!
Argumenty, že okradli, zobrali, nerobia, nepáčia sa, neumytí, nevzdelaní beriem iba čiastočne, lebo všetci máme všelijaké boľačky a krivdy. S Rómami, cigánmi, ale aj s gadžami. Neviem, ako ich elegantne vyriešiť, ani ako im pomôcť. Keby som vedela, ako na to, určite sa podelím, len som chcela napísať, že veľkorysosť a zvedavosť je tiež spôsob, ako sa na tú cestu aspoň vybrať! Nestačia počty!
Á propos, podľa čoho sčítavame Rómov? Pozeráme im na chrup, na vlasy alebo iba tak, podľa zovňajšku? Pri prezeraní tých vlasov rátame aj vši deťom z osád, alebo zasvrabené prsty po jednom? Rátame hladných, smädných, neučesaných? Alebo stojíme na poliach a rátame zlodejov „krumpľov“? Alebo konáre stromov, ktoré uzimené decká odvlečú domov mamke do sporáka z lesa? Podľa vône? Chôdze? Šiat? A keď ich sčítame, tak čo? Pošleme naše počty do Bruselu? Na ministerstvo práce a sociálnych vecí? Ministerstvo školstva? Pôdohospodárstva? Ombudsmanke? Akí sme všetci ústretoví, keď ide o exotiku, keď ide napríklad o burky a burkiny. „Pekne sa to píšu protirasistické články o exotických cudzinkách, skúsme sa však najprv zbaviť predsudkov o našich blízkych blížnych Rómoch,“ napísal nedávno literárny kritik Valér Mikula…
A naozaj, počet tých dobre oblečených ujov a tiet v drahých autách a ich bratov a sesterníc, čo všetko vedia a riadia to tu, je jasný?