Odpočívaj v pokoji

13.10.2016 09:00

Keď zomrie známa osobnosť, sociálne siete a médiá zaplavia – v závislosti od svojho vnútorného nastavenia – úvahy o jej prínose či, naopak, o pochybeniach. Nebolo to inak ani pri mužovi, ktorého dnes Slovenská republika pochováva so všetkými štátnymi poctami.

Na úmrtie prvého prezidenta novodobej Slovenskej republiky reagovali politici, verejné autority aj povestní obyčajní ľudia, čím nemyslím onú stranu-nestranu. Ozvali sa aj tí, o ktorých platí, že mlčať je zlato.

Mnohé z týchto viac či menej úprimných reakcií mali jedno spoločné: pochopenie, že hoci bol Michal Kováč spočiatku nenápadnou sivou myškou mečiarovského režimu, na jeho konci sa stal váženým symbolom neústupčivosti voči jeho nedemokratickým praktikám.

Nie som jediná, ktorá si vzhľadom na spôsob, akým Slovenská republika vznikla, kto ju formoval, ako fungovala a funguje aj dnes, myslí, že nie je na čo byť ako štátotvorný národ hrdý.

Slovenská republika tu však je, deklaratórne je súčasťou západného sveta a jeho ekonomických a mocenských štruktúr. Ako je rešpektovaná doma či za hranicami, to je iná otázka. A práve k nej by mali smerovať úvahy v čase pohrebu Michala Kováča i po ňom.

Chceme či nechceme, prezident Kováč nesmie upadnúť do zabudnutia, hoci v čase nástupu do funkcie ho poznalo najviac pár stoviek spolustraníkov a samozrejme jeho rodina, priatelia, kolegovia, rodáci.

Hlava štátu, ktorej niekto unesie syna, a ďalšia, dočasná, hlava toho istého štátu urobí všetko pre to, aby sa únos riadne nevyšetril (ani sa nevyšetril, čo je skutočne hanebné), už to samo osebe stačí, aby sa Slovensko konečne pokúsilo prekročiť svoj mafiánsky tieň. Aby sa z oficiálnych štátnych miest na seba pozrelo kritickým okom a prestalo neustále dookola kresliť hrubé čiary.

Stopy nedávnej minulosti zakopané v hrobe Roberta Remiáša nesmú zostať iba v rovine rétorických cvičení s pietou prednesených nad katafalkom prezidenta Kováča.

Modernej Slovenskej republike, žiaľ, od začiatku koluje v žilách krv, bez ktorej by sa určite zaobišla a dnes by zrejme vyzerala inak. Bola by v lepšej psychickej kondícii, nemusela by sa stále umiestňovať na konci rebríčkov monitorujúcich kvalitu života a spokojnosť ľudí, makroekonomické zázraky by boli menej chválenkárstvom a viac súčasťou každodenného života všetkých jej obyvateliek a obyvateľov, nie iba tých vyvolených.

Pre záchranu Slovenska ako zatiaľ ešte stále demokratickej krajiny a ako-tak právneho štátu je zásadné, aby sa v čo najbližšej budúcnosti v štátnom aparáte objavili inštitúcie a ľudia, ktorí sa neboja vlastných krstných otcov (lebo žiadnych nemajú) a ktorí otvoria aspoň tie najväčšie kauzy, kde štát či obete trestných činov ťahali za kratší koniec.

Jediným svetlom na konci tunela slušnej Slovenskej republiky a jej novým začiatkom bude deň, keď minulí aj súčasní politici a štátni zamestnanci s maslom na hlave – rovnako ako sivé eminencie v drahých oblekoch – prídu o pokojný spánok. Iba tak bude môcť Michal Kováč odpočívať naozaj v pokoji.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#prezident #pohreb #Michal Kováč
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku